Morena už pláva dolu Kysucou, začína sa jar

, 11.04.2019 10:00, aktualizované: 13:44

Pohltil ju oheň a odniesla Kysuca. V studenej vode skončila Morena či Šmertka, aby sa v kraji mohla naplno usadiť jar.

Video: Pozrite sa, ako detský foklórny súbor Kelčovan v Čadci vynášal Morenu a roznášal letko.

Morenu, niekde nazývanú Šmertka, Kyseľ či Muriena, v minulosti vždy vynášali na Smrtnú nedeľu, ktorá je dva týždne pred Veľkou nocou. Dievčatá chodievali spievajúc po dedine a pri potoku ju utopili. „Aby odišlo všetko zlo, choroby a bôle,“ hovorí Amália Kužmová, vedúca detského folklórneho súboru Kelčovan. Spolu s manželom ho založili pred 47 rokmi. Práve jej súčasní zverenci predviedli v Čadci, ako vyzerá symbolické lúčenie sa s dlhou zimou.

Zároveň ukázali tzv. chodenie po májičkách, ktoré sa v tejto oblasti robievalo na Kvetnú nedeľu. „Nosievali sa rozkvitnuté vetvičky ozdobené stuhami a vajíčkami. Dievčatá po dedine rozdávali bahniatka, starším ľuďom zaspievali a zatancovali. Vlastne tak privolávali letko,“ vysvetľuje Kužmová. Podľa nej je veľmi dôležité si tieto zvyky pripomínať. „Deti teraz trávia veľa času pri počítačoch a televízoroch. Sedia pri kadejakých iných hrách, pričom zabúdajú na podstatu našich predkov, ktorí takto pekne vzdávali hold prírode,“ dodáva.

Morenu niesli folkloristi centrom mesta až na...
Morenu niesli folkloristi centrom mesta až na most. Tam ju podpálili a hodili do rieky. Autor: Eva Štenclová, Pravda

Pavol Markech, etnológ Kysuckého múzea v Čadci, ktoré rozlúčku s Morenou organizovalo, pripomenul, že pálenie Moreny je zvyk súvisiaci s koncom moci zimy. V ľudovom prostredí sa zachovával ešte po polovici 20. storočia. Naši predkovia si všetky ročné obdobia spájali s božstvami, nadprirodzenými a démonickými bytosťami, ktoré vplývali na ich život. Do tohto duchovného sveta patrila aj táto staroslovanská bohyňa zimy, smrti a noci.

„Stelesňovala predovšetkým negatívne atribúty. Krutá zima sa spájala so smrťou a bola skúškou prežitia. Dlhé noci k tomu pridávali moment strachu s ľudovou mágiou,“ hovorí etnológ. Morena však mala aj isté pozitívne črty. „Symbolizovala aj obraz bielej krajiny, pokoja, času na odpočinok a regeneráciu prírody,“ vysvetlil. Hlavným motívom bol však návrat vegetácie, nového života spojeného s obetami a neodvratným odchodom zimy. Jej temnotu malo premôcť svetlo symbolizujúce jar v podobe ohňa. „Tento zvyk sa postupne preniesol do obchôdzky, v ktorej je Morena vynesená a zničená, čím uvoľnila miesto novému životu, teda jari,“ podotkol. Zároveň pripomenul, že prebúdzajúca sa príroda hrala jednu z najdôležitejších úloh pre ľudí z kysuckých lazov, osád a dedín, ktorí v treskúcej zime, pod haldami snehu, prežívali so skromnými zásobami v komorách len s obrovskou námahou.

Morenu niesli folkloristi centrom mesta až na...
Morenu niesli folkloristi centrom mesta až na most. Tam ju podpálili a hodili do rieky. Autor: Eva Štenclová, Pravda

Staroslovanská Morena bola pôvodne rituálne obetovaná utopením v tečúcej vode uvoľnenej spod ľadov. Tá mala odniesť zimu so všetkými chorobami a prenechať trón prebúdzajúcej sa prírode. Vážnosť obradu dokladala účasť dospelých obchôdzkarov. „Ľudia si napriek všetkým úskaliam uvedomovali aj prospech zimy, preto si ju nechceli rozhnevať. Ako skúsení hospodári chápali jej nevyhnutný návrat. Archaická forma zachovaná u východných Slovanov svedčí o snahe časti skupiny zachrániť Morenu pred utopením,“ pokračoval Markech s tým, že sprievod spojený s vynášaním bábky zo slamy oblečenej v ženských šatách mal svoje miesto najmä vo vidieckom prostredí. Po dedine ju nosili mladé dievčatá, ktoré stelesňovali znaky jari, teda obnovu života, zdravia, plodnosti a krásy. Aj keď postupne sprievod stratil svoju pôvodnú magickú funkciu, zostal v ňom ukrytý moment dramatickosti a strachu.

Na Smrtnú nedeľu sa mladé dievky vychystali na obchôdzku popred chalupy už s východom slnka. Na čele sprievodu niesli figurínu Moreny, do rúk jej dali vreteno. Ľudia v domoch s napätím vyzerali, kedy „moreňárky“ zazrú v oknách. Ešte predtým sa najedli, aby získali silu pred chorobami, ktoré mali odísť spolu s Marmurienou – smrťou. Ak by ju otočili tvárou ku gazdovstvu, znamenalo by to nešťastie a choroby pre celé hospodárstvo a jeho obyvateľov. Preto figurínu niesli pomedzi domy otočenú priamo, smerujúc na koniec dediny či chotára k potoku. Tam z nej strhli šaty, podpálili ju, hodili do tečúcej vody a zahádzali kameňmi. „Torzo figuríny odplávalo spolu so zimou, ktorá stratila všetku svoju moc. Tak bol starý slovanský rituál dokonaný,“ uzavrel etnológ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Morena #pálenie moreny #príchod jari
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku