„Návrh sme konzultovali s odborníkmi, so starostami mestských častí a s poslancami a panuje v tom zhoda. Parkovacia politika v Bratislave je nevyhnutnosť,“ povedal vo štvrtok primátor Bratislavy Matúš Vallo. Konkrétny návrh chce mať primátor na stole do júnovej schôdze zastupiteľstva. Tam by sa už mal schvaľovať štatút parkovacej politiky aj všeobecne záväzné nariadenie. Od zavedenia poplatkov si sľubuje pokles počtu áut v meste o jednu pätinu. Na druhej strane to bude na úkor mobility a komfortu pre ľudí, keďže MHD v meste nemôže pokryť rôznorodé potreby rodín. Mesto sľubuje so zavedením parkovného lepšiu MHD či záchytné parkoviská. Problémom je, že stihnúť to za jeden a pol roka tak, aby sa služby výrazne zlepšili, je nereálne, a preto sa hovorí, že ide prakticky o ďalšie dane pre Bratislavčanov, ktorí už rôzne dane platia teraz, a nové dane pre cezpoľných.
Do pol roka po spustení by podľa primátora malo byť cítiť už aj zlepšenie mestskej hromadnej dopravy. Otázka je, ako sa to udeje, keďže na buspruhy nie je miesto a rýchlu podzemnú či nadzemnú dráhu sa mesto robiť nechystá. Vzniknúť má fond mobility, do ktorého vyzbierané poplatky poputujú. O jeho využití budú rozhodovať poslanci. Vallo chce z neho zaplatiť aj nové cyklotrasy. Posilniť by sa mala aj mestská polícia. Tá má na parkovanie dozerať. Primátor chce preto na budúci týždeň riešiť s ministerkou vnútra Denisou Sakovou aj takzvaný inštitút objektívnej zodpovednosti. Ten umožňuje zaslať pokutu bez zastavovania vozidla. Nateraz ho majú príslušníci polície.
Ako to celé bude fungovať? Bratislavčania dostanú takzvanú rezidentskú parkovaciu kartu. Za prvé auto budú ročne platiť 49 eur, za druhé 150 eur, tretie ich vyjde na 500 eur ročne. Na túto kartu budú parkovať v mestskej časti, kde sú prihlásení na trvalý pobyt. V inej mestskej časti, kam jazdia za prácou, na nákupy, po deti do školy či škôlky, budú mať zadarmo len dve hodiny parkovania denne. Zvyšok si budú musieť zaplatiť. Poplatok bude závisieť od toho, o ktorú mestskú časť pôjde. Napríklad v Starom Meste ich každá hodina nad bezplatný limit vyjde na dve eurá (teraz stojí 90 minút 1,50 eura). V menej exponovaných oblastiach to bude od 1,50 eura na hodinu až po 50 centov na hodinu. Tarifu pre jednotlivé ulice či oblasti si určia samotné mestské časti.
Foto: bratislava.sk
Záleží na tom, čo za to
Pre mestského poslanca a zástupcu starostky Karlovej Vsi Branislava Záhradníka zaváži aj to, ako mesto pomôže Karlovovešťanom. V tejto mestskej časti sa boria s nočným parkovaním, a to hlavne na Dlhých dieloch. Nájsť tam večer voľné miesto je často sizyfovská úloha. "Bez budovania nových parkovacích miest nám žiadne rezidentské karty nepomôžu, lebo tu reálne chýba okolo 2 000 parkovacích miest,“ hovorí. Obáva sa, že Karlovovešťania budú večer aj naďalej krúžiť po sídlisku v snahe nájsť voľné parkovacie miesto. A nepomôžu im ani tri rezidentské karty za sklom, dodáva Záhradník, pričom po novom budú za to aj platiť.
Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová počíta s tým, že ak dôjde k racionálnej a spravodlivej dohode medzi mestom a mestskými časťami a pribudnú nové parkovacie možnosti, obyvatelia ocenia výhody zavedenia parkovacích pravidiel.
Zavedenie rezidenčnej parkovacej politiky hodnotí starosta bratislavskej mestskej časti Rača Michal Drotován kladne. "Ako s celkom s návrhom súhlasíme – potrebné je doriešiť detaily. Napríklad v prípade viacdetných rodín si vieme predstaviť zníženú cenu za druhé auto,“ hovorí. Za adekvátnu považuje račiansky starosta aj sumu 49 eur ročne za prvé auto – v prípade, že výsledkom bude upratanie verejných priestorov, zlepší sa možnosť parkovania a tiež bezpečnosť pre chodcov a cyklistov. Drotován počíta s tým, že časom sa bude nastavenie parkovacej politiky ešte meniť. Podporuje pritom jednotnú parkovaciu politiku pre celé mesto.
Stav s parkovaním osobných vozidiel v uliciach mesta je podľa mestskej poslankyne a zástupkyne starostu Rače Lenky Antalovej Plavuchovej dlhodobo neudržateľný. "Ak chce niekto parkovať vo verejnom priestore, tak za to musí adekvátne zaplatiť, obzvlášť ak vlastní dve a viac vozidiel,“ hovorí. Prioritu by podľa nej mali dostať cyklisti a chodci, naopak, dole by mal ísť aj počet áut v meste.
Parkovanie je problémom číslo jeden aj v Ružinove. "Zavedenie prednostného parkovania pre obyvateľov je preto v Ružinove nevyhnutnosťou,“ tvrdí starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren. Práve koncept parkovacej politiky by podľa neho mohol ubrať Ružinovčanom starosti, kde zaparkovať. Do mestskej časti totiž dochádza autom množstvo obyvateľov z ostatných mestských častí či cezpoľných, domáci tak majú cez deň problém odstaviť svoje vozidlá.
"U nás vo Vajnoroch ako v okrajovej mestskej časti máme problém s kolabujúcou dopravnou situáciou. Je zapríčinená hlavne tranzitom cez mestskú časť,“ hovorí starosta tejto mestskej časti Michal Vlček. Parkovacia politika môže podľa neho pomôcť, keďže by mohla motivovať ľudí opustiť komfort osobnej dopravy vlastným autom a prestúpiť na mestskú hromadnú dopravu. S návrhom preto súhlasí. No pripomína, že "aby fungovanie parkovacej politiky prinieslo spomínaný efekt, je nutné zamerať sa na zvýšenie kvality hromadnej dopravy, finančnú výhodnosť, časovú dostupnosť a komfort“.
Starosta Petržalky Ján Hrčka dá návrhu šancu, ak príde k spravodlivému prerozdeleniu príjmov a k možnosti zaviesť v prechodnom období vlastné rezidenčné parkovanie. To by malo zvýhodniť Petržalčanov. Ľudia musia po spustení podľa neho aj pocítiť benefity, ktoré dostanú za spoplatnenie svojich áut. "Budem tiež trvať na tom, aby sa peniaze, ktoré Petržalčania zaplatia, vrátili naspäť do Petržalky,“ hovorí Hrčka.
Lacnejšie na okraji
Čím ďalej od centra, tým lacnejšie parkovanie vyjde. V mestských častiach, kde denné parkovanie nie je problém, nebude podľa návrhu parkovanie spoplatnené. Týkať by sa to mohlo napríklad Dúbravky či Petržalky, odkiaľ väčšina ľudí odchádza cez deň za prácou do iných mestských častí. Takou oblasťou je napríklad Ružinov, kde sa cez deň nenájde hádam ani štvorcový meter bez auta. Naopak, v iných oblastiach sa bude platiť hlavne večer – to by sa mohlo týkať najmä Karlovej Vsi či Petržalky. Uprednostnení by mali byť tí s trvalým pobytom.
K rezidentskej karte dostanú obyvatelia aj 100 hodín parkovania zadarmo pre svoje návštevy. "Príde babka, inštalatér, kuriér a rezident bude schopný dať mu zo svojej karty nejaký čas, aby mohol zaparkovať,“ hovorí primátor. V prepočte ide približne o štyri dni nepretržitého parkovania. Zvyšok si prípadná návšteva bude musieť jednoducho doplatiť. Najdrahšie ju to vyjde v Starom Meste, kde za každý deň navyše zaplatí až 48 eur.
Na jeden byt či dom, ktorý nie je rozdelený na samostatné obytné jednotky, bude možné vydať tri rezidentské parkovacie karty. Stále však bude platiť, že len tá prvá je za 49 eur ročne. Každé ďalšie auto vyjde ľudí drahšie.
Parkovacia politika má ľudí motivovať, aby sa prihlásili na trvalý pobyt v hlavnom meste. Teraz si veľa ľudí, ktorí v Bratislave síce žijú, no nepochádzajú odtiaľto, necháva trvalý pobyt vo svojom rodnom meste. "Bez trvalého pobytu rezidentskú kartu nedostanete,“ hovorí primátor. Parkovanie bez nej však vyjde draho, hoci zaváži aj to, o ktorú mestskú časť pôjde.
Mimobratislavské autá tvoria okolo pätiny áut v meste. Cezpoľným vodičom Vallo radí nasadnúť do medzimestských autobusových liniek a vlakov.
Pôvodný článok z agentúr sme nahradili redakčným článkom denníka Pravda.