Foto: Eva Štenclová, Pravda
Najväčšie atrakcie novohradskej lokality pri maďarských hraniciach určite stoja za pozornosť. Záujem o Fiľakovský hrad by mala zvýšiť novinka v podobe sprístupnených chodieb z čias druhej svetovej vojny. Jedna je dlhá 77 a druhá 25 metrov. Slúžili ako protiletecké kryty, v ktorých hľadali útočisko civilisti. Keďže chodby sú vytesané v skalnom brale, prevládala v nich až 90-percentná vlhkosť. Hradné múzeum vo Fiľakove získalo na zabezpečenie vhodných klimatických podmienok od Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja 6-tisíc eur.
„Chodby sme otvorili už minulý rok, pričom sme tam zriadili výstavu súvisiacu s vojnovou tematikou. Na exponátoch sa však usádzala voda. Z hľadiska zdravia to neprospievalo ani návštevníkom,“ hovorí riaditeľka múzea Viktória Tittonová. Z dotácie preto zabezpečili kompletný ventilačný systém na odvádzanie vody z mobilného odvlhčovača. Namontovali tam aj oddeľovacie mreže umožňujúce voľné prúdenie vzduchu v chodbách.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Históriu chodieb vytesaných do vulkanického tufu pod hradným vrchom priblížil sprievodca na Fiľakovskom hrade Marián Mesiarik. „Cez Fiľakovo prešiel front v decembri 1944. V tom istom roku vybudovali tento kryt Židia na nútených prácach. Zmestilo sa sem do dvesto ľudí,“ vysvetlil. Fiľakovo bolo podľa jeho slov nonstop ostreľované viac ako týždeň. „Pamätníci spomínali, aké ťažké Vianoce tu prežili. Keď trochu ustala paľba, vyšli von pohľadať nejakú halúzku, aby si ju potom v podzemí mohli ozdobiť,“ opísal dramatické udalosti. Ponurú atmosféru, akú v chodbách kedysi museli prežívať civilisti unikajúci pred náletmi, podčiarkujú autenticky znejúce zvuky padajúcich bômb a hučiacich lietadiel zo záznamu. „Takto sa návštevníci dokážu vcítiť do kože trpiacich, ktorí tu museli sedieť a čakať celé hodiny a dni,“ dodal Mesiarik.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Lákadlom Novohradu je aj neďaleká Šomoška, kde sa môžu pochváliť vynovenou hradnou vežou. „Vláda nám na ňu dala 16-tisíc eur, za ktoré sme vymenili poškodené šindle a natreli jej vrchnú stranu. Od župy sme získali ďalších 10-tisíc na náter vnútornej časti s krovmi a tiež so šindľami. Týmto sa to celé zakonzervovalo,“ vysvetlil starosta Šiatorskej Bukovinky Peter Badinka. Obec má hrad Šomošku vo vlastníctve od roku 2017. „V budúcnosti tam plánujeme zadebniť okná a urobiť výstavné plochy,“ dodal starosta.
Riaditeľka múzea vo Fiľakove Viktória Tittonová pripomenula, že aktuálne odštartovali vzájomnú spoluprácu. „Návštevníci, ktorí si kúpia vstupenku na Šomošku, sa jej preukázaním môžu bezplatne dostať do fiľakovského vlastivedného múzea. Platí to aj opačne. Tí, ktorí si kúpia lístky na náš hrad, majú o päťdesiat centov lacnejší vstup na Šomošku,“ povedala.
Prvá písomná zmienka o Fiľakovskom hrade pochádza z roku 1242, keď odolal tatárskym nájazdom. Zhruba v tomto období bol jeho majiteľom lúpežný rytier Fulko. Neskôr hrad vlastnili viacerí majitelia, medzi nimi aj Matúš Čák Trenčiansky. Istý čas bol kráľovským majetkom, potom prešiel do rúk Peréniovcov, neskôr Bebekovcov. V roku 1554 ho obsadili Turci, ktorí tam zostali dlhých 39 rokov. Potom ich vyhnali cisárovi vojaci a následne hrad spravovala habsburská armáda. Postupne sa tam vystriedali kapitáni Tomáš Bosniak, František Vešeléni, Adam Vešeléni a Štefan Koháry. Počas protihabsburského povstania hrad s výdatnou pomocou Turkov dobyl Imrich Tököli. Po jeho roztržke s budínskym pašom hrad v roku 1682 vyhorel, odvtedy je v ruinách.
Susednú Šomošku založili koncom 13. storočia Kačičovci. Neskôr hrad vlastnili Matúš Čák, Tomáš Szechenyi, Országhovci, Lošonciovci a Žigmund Forgáč. Od roku 1554, po strate Fiľakova, patrila Šomoška k prvej línii protitureckých hradov. O dvadsať rokov neskôr ju obsadili turecké vojská. Po porážke povstania Františka II. Rákocziho, ktorého vojská hrad dobyli v roku 1703, Šomošku zbúralo cisárske vojsko.