S ohňom vtedy zápasilo 84 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a dobrovoľníci a do akcie bol zapojený aj vrtuľník letky ministerstva vnútra. Požiar sa podarilo uhasiť v priebehu dvoch hodín a zachránilo sa okolo 90 percent zbierok. V čase požiaru bolo na hrade Krásna Hôrka umiestnených 4 229 zbierkových predmetov, pri požiari bolo poškodených a zničených 352 z nich. Časť z nich bola uložená v depozitoch Múzea Betliar a časť v priestoroch Slovenského technického múzea v Košiciach.
„Už boli naštartované vrtuľníky s vakmi naplnenými vodou,“ spomína na situáciu spred rokov Eva Šmelková, vedúca Krajského pamiatkového úradu Košice – pracovisko Rožňava. „Nakoniec ho poslali preč, pretože vyliata voda by narobila väčšie škody. Vedúci požiarneho zásahu musí vyhodnotiť, čo bude lepšie,“ pokračuje.
Šmelková vysvetľuje, že pri požiari Krásnej Hôrky bolo rozumnejšie nechať rýchlo odhorieť strechu, tony vody by totiž poškodili pamiatky, ktoré boli pod ňou. „Keď strecha horí nad kameňmi, nad klenbami, a pod tým sú vzácne veci, je jednoduchšie, keď strecha rýchlo odhorí. Tony vody by zničili všetko, čo je pod ňou. Na Krásnej Hôrke bola strecha dole za pár minút, hasiči potom už len dohášali,“ aj dnes chváli odborný zásah.
Pamiatkarka si netrúfa porovnávať požiar Krásnej Hôrky s požiarom katedrály Notre-Dame. „Netrúfam si odhadnúť, ako dlho môže trvať rekonštrukcia. Predpokladám, že sa budú snažiť pamiatku čím skôr zakryť strechou. Závisí aj od toho, kto a za aké peniaze to bude robiť. My však nevieme, ako boli poškodené klenby, kameň, či treba riešiť jeho stabilitu…“
Oficiálna rekonštrukcia objektov poškodených marcovým požiarom sa začala v októbri 2012. Od požiaru boli vykonané sanácie havarijného stavu objektu, bol reštaurovaný rozsiahly zbierkový fond a rekonštruované boli fresky hradnej kaplnky.
Na hrade Krásna Hôrka začali v podstate okamžite so stavbou dočasnej strechy, pred troma rokmi ju vystriedala trvalá. „Teraz môžeme povedať, že pamiatka je stabilizovaná, zabezpečená. Múzejníci ju chránia, vetrajú, aby nedošlo k zamokreniu či plesniam,“ dodáva Šmelková. Na hrade v podstate urobili kópiu krovu po požiari zo začiatku 19. storočia. „Bol totiž typický pre naše územie, zachovával pôvodné tesárske spoje. Dokonale sme ho poznali, preto sme sa rozhodli ho zopakovať,“ upozorňuje.
Podľa nej je škoda na kultúrnom dedičstve, či už pri katedrále alebo našom hrade, nevyčísliteľná. „Pretože originál už nikdy nebude. Škoda sa však vyčísľuje podľa toho, koľko peňazí bude stáť obnova pamiatky, jej zreštaurovanie,“ objasňuje Šmelková.
Doteraz bolo preinvestovaných spolu približne 5,2 milióna eur z poistného plnenia a približne 97-tisíc eur z verejnej zbierky.
V prípade, ak nedôjde k neočakávaným udalostiam, dolná a stredná časť hradu Krásna Hôrka privíta prvých návštevníkov v roku 2021. Neskôr sa počíta rovnako s ukončením obnovy hornej časti hradu a jej následným sprístupnením verejnosti.
Hrad Krásna Hôrka bol postavený v 13. storočí. Jeho zemepánmi boli Bebekovci, šľachtický rod, ktorý ovplyvňoval históriu regiónu do roku 1556, respektíve 1557. Po nich na Krásnu Hôrku prišli Andrášiovci, ktorí písali jeho históriu až do roku 1944.
VIDEO: Hasil sa Notre-Dame správne tak, že sa nepoužil vrtuľník? Nezhorelo pomalým hasením viac? Ako sa katedrála stavia a ako obnovuje? Dokážu Francúzi vytvoriť kópiu a čo v nej predsa len bude chýbať? Pozrite si video so statikom Vladimírom Kohútom.