Bola jar 1945, Hitler spáchal samovraždu, Berlín obsadila Červená armáda, všade oslavovali koniec vojny, iba v Papradne a v blízkom okolí Považskej Bystrice sa diali tie najväčšie vojnové hrôzy
VIDEO: Mária Macháčová mala iba 12 rokov keď sa odohrali udalosti, na ktoré dodnes nemôže zabudnúť. „Bolo to prvého mája. Bolo ráno. A streľby, strašné streľby…,“ začala svoje rozprávanie. Pozrite si ako opísala ukrutné udalosti z mája 1945 vo videu TV Pravda.
Mária Macháčová si spomenula na udalosti veľmi presne. „Môj tato bol vonku a hovorí: No, to v Bystrici oslavujú prvého mája, keď strieľajú. Ale to už Nemci obsadili celé košiare, stráže rozostavali všade navôkol a do humna zatvárali ľudí, čo šli z kopcov dolu. Chodili aj po košiaroch a chalupách, všetkých chlapov brali a postavili na cestu do radu. Tam bolo plno ľudí, plno. Už bolo popoludní, keď sa nemeckí velitelia pozobúdzali a už sa chystali to humno s ľuďmi zapáliť. Partizáni sa to dozvedeli, tak z hory bežali dolu a už strieľali po tých Nemcoch. Ľudia v humne sa rýchlo poschovávali do pivníc a do chlieva. Aj ja som tam bola v tom chlieve, ešte moja staršia sestra otvárala dvere, nazerala dnu a ľudia na ňu kričali zavri, zavri, neotváraj…,“ spomína Macháčová.
„Tá prestrelka keď sa strhla, veľmi sa strieľalo, veľmi,“ spomína aj Rozália Fojtíková, ktorá mala vtedy 17-rokov. Po streľbe zostalo po zemi ležať množstvo postrieľaných Nemcov. Keď ich ľudia prezerali, jednému našli vo vrecku fotografiu s manželkou a tromi deťmi. „Na druhý deň bol tam taký Nemec zabitý a partizán s koňom. Chcel, aby na toho Nemca stupil ten kôň a nie a nie, nestupil naň, len ho preskakoval. Ten Nemec mal pátričky pri sebe, fotografie manželky a detí. Potom ich na židovský cintorín chlapi ponosili a tam ich dali všetkých do jednej jamy. Ale či sú tam, alebo nie aj dnes? No, asi sú,“ spomína Macháčová.
Netušili, že čakajú na smrť
V humne medzi siedmimi desiatkami ľudí skončila zatvorená aj Rozália Fojtíková. Tá netušila, že tu čaká na smrť. „My sme nepočítali s tým, že by sme tam išli na smrť. Verili sme, že nás zachránia, až potom ako sme ušli sme sa dozvedeli, že nás tam všetkých chceli spáliť,“ spomína Rozália. Tá sa do humna dostala aj s dvoma kamarátkami, ale dvom sa podarilo odtiaľ utiecť. „Bol tam taký mostek a do toho mostka sme ušli dolu. Tak si nás nevšimli. Okolo rieky bolo vŕbie a tadiaľ sme šli a nechytili nás. Iba nám dvom sa podarilo ujsť,“ spomína Rozália. „Schovali sme sa a potom začala prestrelka a tam to už bolo potom všelijaké. Guľky nám svišťali okolo hláv, tam na nás strieľali, báli sme sa, veľmi, krčili sme sa, aby nás netrafili, strieľali moc.“
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Na pochod prišlo vyše sto ľudí
Na pamiatku ľudí, z ktorých dnes už žije iba Mária a Rozália, ale zažili udalosti v humne, v obci osadili aj pamätnú tabuľu. Práve tu 8. mája, v Deň víťazstva nad fašizmom, zorganizovali prvý pochod krásnymi zákutiami prírody patriacej k Papradnu.
„Je to pochod slobody, ktorý sme zorganizovali preto, lebo keď odtiaľto utekali Nemci, zastavili sa tu a v humne na hornom konci začali zadržiavať našich ľudí, ktorí chodili do hôr a z hôr, lebo tam bývali. Zadržali tam okolo 40 až 70 ľudí. Bola tu aj partizánska skupina s krycím názvom Rodina, veliteľ bol ruský vojak a ten zorganizoval partizánov a zišli z hôr zachrániť ľudí. Nemci už mali v tom čase tri guľomety nastavené na humno a 20 litrov benzínu. Ľudí chceli najprv postrieľať a potom podpáliť. V humne neboli len starí ľudia, ale aj ženy a deti,“ povedal organizátor pochodu Alojz Španihel. Pochodu sa zúčastnilo vyše sto dôchodcov, z ktorých najstarší mali 86 a 88 rokov. „Pochod sme zorganizovali z vďaky osloboditeľom a najmä mladej generácii chceme takto pripomenúť čo sa tu stalo,“ vysvetlil Španihel.
Karol Janas zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité, aby si Slováci pripomínali udalosti, ktoré sa odohrali na konci druhej svetovej vojny, pretože práve región okolo Považskej Bystrice bol jedným z najviac postihnutých hrôzami končiacej vojny. „Málokto si uvedomuje, že na konci vojny sa odohrali od Považskej Bystrice, Hornej Marikovej až cez Papradno udalosti, ktoré si vyžiadali životy mnohých ľudí. Pritom väčšina Európy už vtedy bola slobodná. Červená armáda už bola v Berlíne, Hitler spáchal samovraždu, ale tu boli ešte stále nemeckí vojaci, ktorí terorizovali miestne obyvateľstvo,“ uzavrel Janas.
