Na začiatky kremnickej psychiatrie si zaspomínal klinický psychológ Jindřich Cupák, ktorý v nej pôsobil obdivuhodných 41 rokov. „Vznikla ako nemocničné oddelenie v rámci okresného ústavu národného zdravia. Odovzdával ju kremnický lekár Pavel Berčík,“ povedal psychológ.
Pohnútkou k tomuto kroku boli prázdne vojenské kasárne, z ktorých sa v roku 1957 odsťahovala škola dôstojníckeho dorastu do Banskej Bystrice. Zdravotníctvo to využilo s tým, že nová psychiatria mala veľkú spádovú oblasť. Počas prvých mesiacov tam presúvali pacientov z Trenčína, Levoče, Plešivca aj Čajakova – dnešných Hronoviec.
Počas šesťdesiatročnej histórie sa tam doteraz vystriedali len traja riaditelia. Prvou bola primárka Alžbeta Vránová, nasledoval Tibor Ďurian, ktorý bol vo funkcii až 34 rokov, no celkovo pôsobil na kremnickej psychiatrii rekordné polstoročie. „Brigádnicky tam začínal cez stredoškolské prázdniny a pokračoval ako kvalifikovaný ošetrovateľ počas vysokoškolských štúdií. Potom sa stal psychiatrom,“ vysvetlil Cupák s tým, že ostatné dva roky je riaditeľom Vladimír Husárček.
Počas desiatok rokov prešlo bránami nemocnice 29 psychológov, 80 lekárov, stovky zdravotných sestier a tisícky pacientov. Aktuálne je tam päť oddelení, z toho jedno nelôžkové – rehabilitačno-resocializačné. Ostatné sú lôžkové, medzi nimi aj detské pre pacientov od troch do osemnásť rokov.
Ďalšími sú gerontopsychiatrické oddelenie pre ľudí nad šesťdesiat rokov, oddelenie A pre akútne stavy so všetkými typmi závislostí, pričom určitý priestor je tam vyhradený pre psychosomatických pacientov, ďalší pre psychotických v uzavretej časti a časť pre psychotických v otvorenej časti.
Piatym je oddelenie B pre dlhodobo hospitalizovaných. „Mali sme aj pacienta, ktorý tam pobudol desiatky rokov. Mal psychózu schizofrénneho typu,“ objasnil Cupák. Samozrejme ľudí, ktorí tam prežili dlhočizné roky a nemocnica sa v podstate stala ich domovom, bolo viac.
Počas svojej existencie prešla kremnická psychiatria mnohými reorganizáciami a obrovským rozmachom. Na začiatku mali pacienti k dispozícii jednu budovu, teraz ich využívajú päť. V ďalších sú priestory pre obslužné činnosti a riaditeľstvo.
„Najskôr boli všetci pacienti zavretí pod zámkom. V polovici osemdesiatych rokov sme to postupne otvárali a dávali dolu mreže. Jedna časť je odvtedy otvorená a druhá zavretá. Tak je to dodnes,“ podotkol Cupák. Hoci si už teraz užíva penziu, do nemocnice sa stále rád vracia a konzultuje niektoré prípady.
Roky strávené v tejto inštitúcii považuje za najšťastnejšie. „Mám povznášajúce pocity z toho, že som za ten čas možno niekomu pomohol. Vždy som považoval moju prácu za luxus. Vďaka nej som sa mohol usilovať byť prospešný pre iných ľudí,“ dodal.