VIDEO: Pozrite sa, čo nosila cisárovná Sisi.
Autorku šiat legendárnej cisárovnej je Mónika Czédly z maďarského mestečka Gödöllo.Populárna aristokratka ju fascinuje od detstva a keďže je profesionálnou krajčírkou, vyhotovila štrnásť verných replík jej unikátnych šiat. Medzi nimi nechýbajú korunovačné, plesové či smútočné, ktoré si Alžbeta Bavorská obliekala po tragickej smrti syna Rudolfa.
Výstava, ktorá postupne putuje po celej Európe, má ohromný úspech. V Rimavskej Sobote potrvá len do 16. júna, potom bude smerovať do Chorvátska.
Vraj nemala ani jednu skutočne krásnu črtu
„Vzbudzuje naozaj veľký záujem, vďaka nej tu je taký frmol, aký sme už dávno nemali. Prichádzajú sem nielen Slováci, ale aj mnohí turisti z Maďarska,“ hovorí lektorka múzea Martina Oštrom Mareková.
Vysvetlila, že majiteľka originálnej zbierky rób je návrhárkou svadobných šiat. Inšpiruje sa devätnástym storočím a najmä módou, ktorú nosila cisárovná Alžbeta Bavorská, známa tiež ako Sisi. Svoj podiel má na tom zrejme aj fakt, že Czédly pochádza z Gödöllo, v ktorom sa nachádza obľúbený kaštieľ cisárovnej. Počas svojho života ho veľmi rada navštevovala.
Prvé honosné šaty z éry obľúbenej Sisi ušila Czédly v roku 2007. „Postupne ich vylepšila a vznikol tak model, ktorý mala na sebe cisárovná 6. júna 1867 počas korunovácie za uhorskú kráľovnú v Budíne. Všetky šaty, ktoré vystavujeme, sú ručné práce. Približujú, čo Alžbeta nosila počas rôznych období,“ podotkla lektorka.
Nechýba ani kostým, ktorý mladučkej princeznej vybrala matka, keď mala pätnásť rokov. „Vznikol na základe fotografie z roku 1853. Jej mama, vojvodkyňa Ludovika, ju vtedy komentovala so slovami, že Sisi je pôvabná kvôli jej mladosti, inak nemá ani jednu skutočne krásnu črtu. Znie to zvláštne v porovnaní s tým, že neskôr ju považovali za najkrajšiu ženu sveta doby, v ktorej žila,“ pripomenula Oštrom Mareková.
Opasky a stojačiky zvýrazňovali štíhlosť
Medzi 14 šatami je aj maďarský ornát, ktorý mladá Alžbeta dostala ako svadobný dar od nastávajúcej svokry – arcivojvodkyne Žofie.
Ďalej čierne jazdecké šaty zdobené hnedou kožušinou, plesové s hviezdičkami či dvorná slávnostná róba s červenou zamatovou vlečkou, ktorá sa dala odopnúť a pripnúť na akýkoľvek iný model. V období Habsburgovcov takýto kúsok nesmel chýbať v šatníku žiadnej dámy.
Sisi sa v móde vyznala a vždy dbala, aby oblečením zvýraznila svoju extrémnu štíhlosť. Často používala rôzne opasky a stojačiky na goliere. Keďže už aj vtedy bolo všeobecne známe, že čierna farba zoštíhľuje, patrila k jej obľúbeným a rada ju nosila už v mladom veku. „Po smrti svojho syna Rudolfa už inú ani nenosila,“ podotkla lektorka.
Za pozornosť stoja tiež diamantové korunovačné šaty. Czédly s nimi získala ocenenie Majstrovské remeselnícke dielo. Je to v podstate maďarský ornát, pričom sukňa, takmer päťmetrová vlečka a zástera sú zdobené vyšívanými orgovánmi. Viacero žien ju šilo niekoľko hodín denne a trvalo im to viac ako mesiac.
„Časť originálneho odevu sa zachovala vo Veszprémskej katedrále. Cisárovná ho darovala vtedajšiemu biskupovi,“ povedala Oštrom Mareková.
Sisi neustále cvičila a držala diéty
Mnohé repliky šiat zo života Sisi boli vyrobené na základe olejomalieb, ktoré dal František Jozef vyhotoviť až po jej smrti. Vďaka tomu vieme, čo táto svojrázna šľachtičná rada nosila počas bežných dní, bálov či v súkromí.
„Bola nielen krásna, ale aj charizmatická módna ikona. Vždy sa riadila trendmi, ktoré v jednotlivých obdobiach práve bežali. Dbala na to, aby jej všetko, čo si oblečie, aj dokonale pristalo. Hocičo si na seba nedala,“ uzavrela s úsmevom lektorka.
Alžbeta Bavorská, medzi príbuznými zvaná aj Sisi, sa narodila ako tretia zo siedmich súrodencov na Štedrý deň 1837 v Mníchove. Jej rodičia boli vojvodkyňa Ludovika Bavorská a vojvoda Maximilián.
Keď mala šestnásť rokov, vydala sa za svojho bratranca – rakúskeho cisára Františka Jozefa I. Zidealizovaný príbeh ich lásky preslávil najmä rakúsky film z roku 1955 s Romy Schneiderovou v hlavnej úlohe. Cisárski manželia mali spolu štyri deti – Žofiu, Gizelu, Rudolfa a Máriu Valériu.
Sisi mala svojráznu povahu. Bola známa poverčivosťou a veľmi si zakladala na svojich vlasoch. Skvele jazdila na koni, ovládala jedenásť jazykov a vášnivo rada cestovala. Držala prísne diéty a neustále cvičila. Povráva sa, že trpela anorexiou. Radšej ako povinnostiam cisárovnej sa venovala sama sebe.
Obrovskou ranou bola pre ňu smrť milovaného syna Rudolfa, ktorý spáchal samovraždu. Nikdy sa z toho nespamätala a zásadne odvtedy nosila len čiernu farbu. Zomrela v septembri 1898 na následky zranení po atentáte v Ženeve. V tamojšom prístave ju trojhranným pilníkom bodol taliansky anarchista Luigi Lucheni.