Nevidiaceho mladíka nechcú so psom púšťať do reštaurácií

V motoreste neďaleko Žiaru nad Hronom odmietli obslúžiť nevidiaceho Jaroslava Bohoviča, lebo mal pri sebe vodiaceho psa. Hendikepovaný mladík sa vraj v podobných situáciách ocitá často.

18.06.2019 16:29
debata (38)

Video TV Pravda: Tento príbeh sa naozaj stal. Rodinu s nevidomým chlapcom a vodiacim psom vyhodili z motorestu. Jeho asistentka priznáva, že sa im to stáva často a nielen v reštauráciách. Prečo je pes pre 27-ročného Jaroslava dôležitý?

Video

Motorest pri obci Lovčica-Trubín často zíva prázdnotou, hostia však majiteľovi asi nechýbajú. Svedčí o tom scéna, ktorú opísala jedna z náhodných zákazníčok. Vnútri podniku boli obsadené len dva stoly, na terase žiaden. Obsluhoval starší muž, keď do reštaurácie vstúpila skupinka s nevidiacim mladíkom. V ruke mal bielu paličku a popri ňom kráčal aj vodiaci pes.

„Pán sa čašníka slušne opýtal, či sa môžu naobedovať a zobrať aj psa. Ten to razantne odmietol, vnútri sa so psom najesť nemôžu. Na moje prekvapenie ani vonku, tam vraj neobsluhuje. Snažili sa mu vysvetliť, že psík je na to zvyknutý a vychovaný, ale nepomohlo. Rodina sa pokojne zobrala a išla preč,“ začala svoje rozprávanie. „Vstúpili sme do toho my a spýtali sa čašníka, ako je možné, že tam nechce pustiť vodiaceho psa. Odvetil, že to je zákon, že má také nariadenie,“ podotkla nahnevaná žena. Potom sa opýtala, či je majiteľom podniku a on prisvedčil. Znechutení zrušili svoju objednávku a odišli aj oni. „Tá rodina bola stále tam, pred podnikom. Povedali sme im, že nás to mrzí. Nato sa slepý chlapec rozplakal,“ uzavrela žena.

Banskobystričan Jaroslav Bohovič má dvadsaťsedem rokov a nevidí od narodenia. Problém má aj so sluchom, preto nosí načúvací prístroj. Osobná asistentka Vladimíra Ezr ho sprevádza od jeho štyroch rokov. Predčítava mu text, komunikuje s ľuďmi, sprevádza ho na miesta, kde mu vodiaci pes nepomôže. Napríklad na plavárni, na kúpalisku, tanečnej či na hodinách klavíra. „Keď sa mu stane krivda, bojujem ako levica a takéto veci ma dokážu vykoľajiť,“ hovorí asistentka o nepríjemnosti v motoreste. V ten deň išli zo stretnutia vodiacich psov a mali za sebou tri hodiny, s krátkymi prestávkami, strávené v aute. Okrem rodičov mladíka s nimi cestoval aj šesťročný kríženec labradora a zlatého retrievera Kristián. „Je to celoslovenský problém, prevádzkari hotelov či stravovacích zariadení neupovedomia zamestnancov, že vodiaceho psa sú, podľa zákona, povinní pustiť dnu,“ povedala Ezr. Ľudí s vodiacim psom podľa nej často až fyzicky vystrčia von. „Doslova ako prašivých psov,“ neodpustila si trpkú poznámku.

Jaroslav má Kristiána od šteniatka, pričom prešiel špeciálnym výcvikom. „Mám strach chodiť do reštaurácií, aj keď vodiaci pes by mal mať prístup všade. Keď nás vyhodia, musíme hľadať niečo iné,“ krúti hlavou Jaroslav. Kristián je preňho veľmi dôležitý. Odvedie ho, kde mu povie, podáva alebo podrží mu rôzne predmety. „Robíme spolu všetko, čo sa dá,“ podotkol ťažko skúšaný mladík. Osloviť sme chceli aj majiteľa motorestu. Napriek tomu, že sme tam prišli počas otváracích hodín, podnik bol zatvorený. Snažili sme sa ho kontaktovať aj telefonicky, no mobil mal vypnutý. Mladíkova asistentka upozornila, že v ten istý deň sa zastavili aj v kolibe pri Zvolene.

„Jarinova mamina odtiaľ vybehla s plačom. Vtedy mi už praskli nervy. Vo vyhrotenej situácii som tam vbehla. Výsledok bol, že nakoniec sme sa tam najedli,“ povedala Ezr. Tvrdí však, že často takéto veci zažívajú aj v banskobystrických reštauráciách a prostriedkoch hromadnej dopravy. „Kým ja nevyzvem ľudí, miesto vyznačené pre hendikepovaných neuvoľnia,“ podotkla.

Svedkyňa z motorestu pri Lovčíne-Trubíne nepríjemný zážitok opísala na sociálnej sieti. Bohovičovci si vážia obrovskú podporu, ktorú im po zverejnení mnohí prejavili. „Celá rodina vrátane nášho štvornohého Kristiána sa chceme poďakovať všetkým, ktorí tomuto príbehu venovali čas. Veľmi si želáme, aby sa takéto niečo už nikdy nezopakovalo,“ dodala Ezr.

Záchranár Peter Jób zo zdravotnej asistenčnej služby ASTEC má služobného psa, bez ktorého by sa vraj cítil ako bez nôh. „Neviem si predstaviť, že by som nevidel a toto by sa mi prihodilo. Veď taký človek je bez vodiaceho psa stratený, je to jeho najbližší pomocník. Tento prípad je alarmujúci, nemôže zostať bez povšimnutia,“ myslí si Jób.

Jaroslav Čermák, ktorý sa venuje profesionálnemu výcviku vodiacich a asistenčných psov, tvrdí, že ich vstup do reštaurácií je na Slovensku povolený odjakživa. „Sprevádzať môžu tiež epileptikov, nepočujúcich či ľudí s inými diagnózami, ktorí sa o psíka potrebujú podopierať,“ vysvetlil Čermák. Keď sa niekto zachová tak ako majiteľ dotknutého motorestu, nenesie za to podľa neho žiadny postih. „Vlastne len morálny, keď sa to napríklad takto medializuje. Vtedy si asi uvedomí, čo urobil. Lebo inak si zrejme myslí, že nad neho niet,“ uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

38 debata chyba
Viac na túto tému: #nevidiaci #vodiaci pes