„Cieľom univerzity je rozvíjať praktické a teoretické vedomosti o zavádzaní projektov zadržiavania dažďovej vody v krajine,“ vysvetľuje Michal Kravčík, organizátor a predseda občianskeho združenia Ľudia a voda. Účastníci okrem budovania hrádzok vytvoria aj dažďovú záhradu v areáli jednej z košických základných škôl.
Hrádzky sa kedy stavali z dreva či kameňa a ich úlohou bolo pomôcť krajine vysporiadať sa nielen s povodňami, ale aj zadržať vodu. Dnes sa vraciame k múdrym myšlienkam našich predkov…
„Univerzita potrvá až do piatka, a okrem praktickej činnosti sme pripravili viacero prednášok a diskusií na tému ochrany vody, najmä zvyšovanie jej zásob v poškodenej krajine či zadržanie dažďovej vody v meste aj v lese. Účastníci zbierajú informácie, ako vyrábať prírode blízke vodozádržné opatrenia, a môžu tieto získané skúsenosti prenášať do svojich regiónov, aby voda zostávala v krajine. Budujeme systém vodozádržných opatrení. Tie majú byť ukážkou, ako vylepšovať vodnú bilanciu v krajine,“ konštatuje Kravčík s dôvetnkom, že tento systém sa už používa okrem Slovenska aj v Portugalsku a Indii, plánujú ho zaviesť aj v Poľsku či Nemecku. V minulosti existoval program, podporovaný vládou, na vybudovanie hrádzok, do ktorého sa zapojilo 7 700 ľudí v 488 obciach.
„Okrem ekologického aspektu to malo prínos aj na zamestnanosť, pretože tieto práce vykonávali ľudia, ktorí sú ťažko umiestniteľní do pracovného procesu. Riešilo sa to napríklad v Jarovniciach pri Sabinove, kde pracovali ľudia z miestnej osady,“ poznamenal Kravčík.
Výstavba hrádzok je klasická metóda protieróznej ochrany, v minulosti sa stavali okrem dreva aj z kameňa a pevných materiálov. Myšlienku výstavby hrádzok začal Kravčík presadzovať už v roku 1995, vybudované boli na Hornej Toryse v údolí riečky Torysa.
„Bola to súčasť alternatívy proti priehrade Tichý potok. Aj po 24 rokoch doteraz fungujú. Aj ďalšie, ktoré sme robili aj na iných miestach, plnia svoju funkciu,“ poznamenáva Kravčík, ktorý má okrem zástancov aj kritikov pri výstavbe hrádzok. Podľa nich sú účinnejšie riešenia, okrem iného aj výstavba suchých poldrov, ktoré zachytia povodňovú vlnu. Podľa Kravčíka ide o jednorazovú záležitosť, ktorá je aj drahšia v porovnaní z hrádzkami. „V lokalitách, kde to funguje, poctivo to plní svoju funkciu, a to nielen prevenciu pred povodňami, ale zvyšuje aj zadržanie vody v krajine, čo vplýva pozitívne aj na lesné ekosystémy,“ doplnil Kravčík, ktorého cieľom je organizovať Letnú univerzitu vody každoročne ako súčasť programu obnovy krajiny.