Unikátnu lúku s vlniacou sa pôdou kosia ručne

Desiatky dobrovoľníkov ručne kosili obrovskú lúku v osade Kyslinky neďaleko Hrochote. V chránenom areáli Dolná Zálomská sa totiž ťažké stroje používať nemôžu - celé územie je podmočené prameňmi, v niektorých častiach zem pod nohami doslova pláva. Kosci žartovali, že majú prírodnú trampolínu.

13.07.2019 10:00
Kosenie Foto: ,
Fero Fodor poňal kosenie naozaj tradične – obliekol si na to kroj.
debata (6)

Ručné kosenie zamerané na zachovanie priaznivého stavu mokraďových biotopov v areáli Dolná Zálomská organizujú každoročne Lesy SR – Odštepný závod Kriváň v spolupráci s Chránenou krajinnou oblasťou Poľana. Ani tentoraz to nebolo inak, partia zhruba dvadsiatich dobrovoľníkov z radov lesníkov a ochranárov sa na „mieste činu“ zišla už o pol piatej ráno.Kosí sa vždy za rannej rosy a tú nemohli prepásť.

Video TV Pravda: Kosenie nie je len chlapská doména. Ukážeme vám, že kosenie lúky, na ktorú sa nedostanú ťažké stroje, môže mať príchuť romantiky a potu. Vitajte na Poľane!

Video

„Z hľadiska biotopov je toto územie veľmi vzácne, na Slovensku je takých málo. Nachádzajú sa tu mezofilné lúky a mokradné spoločenstvá s významnými druhmi rastlín ako páperník či orchidey,“ hovorí riaditeľka správy CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová, ktorá v podpolianskom kroji šikovne zhrabúvala pokosenú trávu.

„Keďže sú tu prameniská a vlhké lúky, nedá sa sem prísť so strojom a kosí sa ručne,“ vysvetlila Fabriciusová a ukázala, ako dokáže rozhýbať pôdu, pod ktorou je pramenisko. Niekoľkokrát podskočila a zem pod jej nohami sa naozaj začala vlniť. „Celé sa to podo mnou trasie. Je to prírodná trampolína,“ smiala sa.

Plochu s rozlohou 2,5 hektára zvládli dobrovoľníci pokosiť za tri hodiny. Potom sa presunuli do okrajových častí a svahov hraničiacich s lesom. Fero Fodor si atmosféru na nezvyčajnej lúke pochvaľoval. Prišiel v ručne vyšívanom kroji z Detvianskej Huty a s kosou svojho otca. „Jednoducho zdobená drevená rúčka, tzv. kosisko, pochádza z Poník. Raz sa možno tento nástroj stane rodinným dedičstvom,“ dodal s úsmevom. Aj podľa Fodora je najdôležitejšia ranná rosa, dobre nakutá kosa a mocný chlap.

V Kyslinkách však kosila aj jediná žena, Iveta Nevolná. „Som v kolektíve samých mužov, tak som sa na to dala,“ povedala. S kosou ju ešte ako dvanásťročnú naučil narábať otec. „Som síce z paneláka, ale mali sme chatu a tam sme vykášali. Vždy ma to bavilo,“ podotkla.

Riaditeľ Odštepného závodu Kriváň René Kozáčik pripomenul, že ručné kosenie je slovenským folklórom. Veď kedysi mali gazdovia v každom dome nejakú kravku, dobytok, a preto vykosili všetky vhodné plochy. „Brali to aj ako spoločenskú udalosť, lebo sa pri tom stretávali, navzájom si pomáhali a stihli sa aj zabaviť,“ povedal Kozáčik s tým, že po ťažkej práci si ľudí treba uctiť. Pre všetkých mali prichystané aj občerstvenie, nechýbala ani žinčica. Neďaleko kosiaci Ján Nôžka však tvrdil, že smäd najlepšie uhasí čistou vodou. „Môže byť aj za pohárik ražnej, zásoby máme,“ vtipkoval.

Kozáčik dodal, že okrem tohto chráneného územia kosia ročne sto hektárov lúk. Seno končí v drevených zásobníkoch, v zime ho používajú ako krmivo pre zver.

Dolnú Zálomskú na rozlohe 2,5 hektára vyhlásili za chránené územie v roku 2000. Areál patrí pod správu štátnej ochrany prírody Poľana. Je ukážkou dobre zachovaných druhovo bohatých prameniskových, slatinných a stredne vlhkých lúčnych spoločenstiev s typickými predstaviteľmi fauny a flóry. Okolo areálu vedie po modrej turistickej značke náučný chodník Kyslinky – Poľana – Kyslinky.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #lúka #kosci #Kyslinky