Skazu pri obci Beňuša si v sobotu okolo pol tretej poobede všimli miestni rybári. „Ten pohľad bol tragický. Počas krátkej chvíľky sme z vody vytiahli pätnásť zhruba štyridsaťcentimetrových rýb,“ hovorí Ivan Nosko, hlavný hospodár Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Brezne. Ešte v to ráno tam vraj nasádzali pstruhy a rieka bola čistá.
VIDEO: Ryby plávali hore bruchom, z bahna im trčali iba chvosty. Kto za to môže? Nahradia tisícky mŕtvych rýb nové? Je Hron natoľko čistý, že v ňom ryby prežijú.Pri pohľade na spúšť, ktorá v problémovom úseku vznikla počas niekoľkých hodín, zavolali políciu aj inšpekciu životného prostredia. „Voda bola špinavá, kalná, miestami až čierna. Zapáchala bahnom. Vyšetrovaním sme zistili, že blato sa vyplavuje z malej vodnej elektrárne pri Polomke,“ povedal hospodár. V sprievode policajnej hliadky sa tam išli pozrieť a správca, na ktorého natrafili, im mal povedať, že opravoval tzv. hrabáky pred turbínami, teda stroj vyťahujúci odpad, ktorý so sebou nesie riečny prúd. „Potreboval znížiť vodu v prívodnom kanáli. Myslel si, že v noci príde búrka a voda v starom koryte sa zodvihne. Rátal s tým, že keď ju vypustí, celé sa to zmieša a sedimenty sa stratia. Robil to už veľakrát, čo aj sám potvrdil. Nikdy sa nič nestalo, no teraz to nevyšlo. Zrážky neboli také silné a ryby sa v bahne jednoducho udusili,“ vysvetlil Nosko.
Hromadný úhyn zaznamenali na ôsmich kilometroch. Mŕtvym rybám z blata trčali len chvosty. Do vedier ich dvadsaťpäť chlapov zbieralo až do večera, pokračovali tiež celý nasledujúci deň. „Len za tri hodiny sme na dvojkilometrovom úseku pozbierali 270 kíl rýb. Na kusy to presne odhadnúť neviem, ale určite išlo o tisícky. Následne sme ich odviezli do žilinskej kafilérie,“ uviedol Nosko.
Objasnil, že prišli o lipne, pstruhy, hlaváče, čereble či mihule. Spôsobilo im to škodu takmer tridsaťtisíc eur. „A to sme ešte stále nevyzbierali všetko. Úplne sa to ani nepodarí, ale stále v tom pokračujeme,“ podotkol. Lipne a pstruhy sú podľa neho ryby, ktoré sa dajú bežne kúpiť, no hlaváče, mihule a čereble nikto nechová. „Otázne je, ako sú na tom ostatné živočíchy – potočníky, kriváky či pošvatky, ktoré sú pre ryby prirodzenou potravou. Ak tam nie sú, musíme počkať, kým sa vrátia, a potom začneme s vysádzaním. Kým sa to dostane do pôvodného stavu, potrvá možno pätnásť rokov,“ dodal.
Polícia už začala trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania ochrany vôd a ovzdušia. „Na úseku rieky Hron v katastroch obcí Polomka, Bacúch, Beňuš a Filipovo došlo k havarijnému zhoršeniu kvality povrchových vôd. Následkom toho došlo k masívnemu úhynu rýb. Škody boli vyčíslené až na 27-tisíc eur,“ povedala banskobystrická policajná hovorkyňa Petra Kováčiková. Doplnila, že prípad je v štádiu objasňovania.
Roman Binder, hovorca spoločnosti, ktorá prevádzkuje polomskú vodnú elektráreň, uviedol, že úhynu rýb im je veľmi ľúto. Všetky činnosti a prevádzka vodného diela však podľa neho prebiehajú v súlade s manipulačným poriadkom, ktorý jasne definuje množstvo vody, ktoré možno vpúšťať a vypúšťať, a je schválený zodpovednými orgánmi povodia rieky. „Tak to bolo aj cez víkend, čo potvrdzujú záznamy aj odborný pracovník, ktorý sa o prevádzku dlhodobo stará,“ tvrdí. „Je nutné spomenúť, že v danom čase boli v oblasti prívalové dažde, ktoré, ako by mohol dosvedčiť ktokoľvek z regiónu, strhávajú pôdu z okolitých polí do rieky. To môže byť ďalšia z mnohých príčin stavu vody v Hrone,“ mieni Binder. Pripomenul, že na objasnenie príčin toho, čo situáciu spôsobilo, budeme musieť počkať do skončenia vyšetrovania. „To plne podporujeme a sme pripravení poskytnúť maximálnu súčinnosť. V prípade, že by sa preukázalo naše zavinenie, sme pripravení škodu kompenzovať,“ tvrdí.