Tatrami sa preháňali lovci už na sklonku ľadovej doby

Slovenskí archeológovia prekreslia mapu pravekého osídlenia Európy. V jaskyni Hučivá diera pri liečebnej osade Tatranská Kotlina totiž objavili desiatky kamenných hrotov, ktoré prehistorickí ľudia osádzali do kopijí či oštepov. Odborníci určili, že jaskyňa bola osídlená už pred 15-tisíc rokmi.

03.08.2019 16:00
debata (7)

VIDEO: Pozrite sa do útrob jaskyne, ktorá prepisuje mapu pravekého osídlenia Európy. O najväčších objavoch hovorí archeológ Marián Soják. Ako žil praveký lovec? Čím sa živil? A prečo si vybral práve Tatry?

Video

„Znamená to, že lovci prešli na juh cez hrebeň Tatier. Je to vzácnosť,“ teší archeológa Mariána Sojáka zo Slovenskej akadémie vied. Hučivá diera je známa od 19. storočia. Až do 50. rokov minulého storočia nepatrila medzi jaskyne, ktoré by oslovili speleológov alebo archeológov. Vtedy sa ju rozhodli preskúmať jaskyniari zo Spišskej Belej.

„Snažili sa prehĺbiť jaskyňu v jej zadných priestoroch, aby sa dostali ďalej. Predpokladali, že Hučivá diera bude prepojená s Belianskou jaskyňou, no nestalo sa tak. Speleologické práce potom pokračovali až v 70. rokoch, keď sa našli prvé čriepky, čiže odvtedy sa datuje ako archeologická lokalita. Čriepky sa síce stratili, no dozvedel som sa o nich od skúseného speleológa,“ pokračuje Soják. Do Hučivej diery prišiel po prvýkrát v roku 2005 a našiel tam vrstvu s čriepkami z 15. až 16. storočia.

„Až do minulého roka sme nevedeli, že jaskyňa je aj unikátnym pravekým sídliskom. Vlani v decembri som náhodne našiel na zemi kamenný štiepaný nástroj. Keď som začistil obnažený profil s uhlíkovými vrstvami, objavil som ďalšie štyri kamenné nástroje. Okamžite som práce stopol a kontaktoval profesora Pawla Valde-Nowaka z Jagelovskej univerzity v Krakove, ktorý má dlhodobé skúsenosti s výskumom jaskýň. A tak sme teraz v marci lokalitu navštívili a dohodli priebeh archeologického prieskumu,“ opisuje Soják.

Kresba pravekého lovca.
Slovenskí archeológovia prekreslia mapu...
+5Slovenskí archeológovia prekreslia mapu...

Začiatkom júla prišli do jaskyne aj študenti archeológie z Jagelovskej univerzity. Opatrne odhaľovali jednotlivé vrstvy, najprv ručne prehľadávali zeminu, ktorú vyťažili, a potom ju posielali kolegom k rieke, kde ešte zeminu preosievali ako hľadači zlata.

Jaskyňa bola osídlená v 15. a 16. storočí, archeológovia však upozorňujú, že ľudia v nej boli aj počas druhej svetovej vojny. „Našli sme muníciu, drobné mince z čias Slovenského štátu z rokov 1939 až 1943,“ konštatuje Soják, pre ktorého sú najdôležitejšie nižšie vrstvy z čias zhruba spred 15-tisíc rokov.

Jaskyňa Hučivá diera pri Tatranskej Kotline ako... Foto: Marián Soják, SAV
jaskyňa hučivá, tatry Jaskyňa Hučivá diera pri Tatranskej Kotline ako prvá prináša dôkazy osídlenia tatranských jaskýň pravekým človekom.

„Je to sklonok ľadovej doby, teda obdobie, keď jaskyňa nebola zarastená žiadnou vegetáciou, stromy rástli asi 100 až 200 metrov pod ňou. Ľudia, ktorí ju vtedy obývali, nemali drevo. Pálili napríklad nízko plaziace sa vŕby, brezy. V jaskyni sme odkryli unikátne ohnisko z obdobia magdalénienu. V ohnisku je spleť zvieracích kostí, kamenných pracovných nástrojov, ktoré sú súčasťami napríklad harpún. Kamenné čepieľky sú unikátne opracované, majú hrany. Vkladali sa aj do hrotov šípov,“ predstavuje nálezy archeológ.

Jaskyňa je podľa neho unikátne situovaná, na vyvýšenom mieste, a jej nadmorská výška je 940 metrov. Lovci mali výhľady na Nízke Tatry či na popradskú časť Hornádskej kotliny. Soják živo opisuje, ako videli putujúcu stádovú zver, ktorú lovili.

„Podľa predbežných analýz vieme, že lovili napríklad kone, vysokú zver, soby, kamzíky, zajace, ale aj hnedé medvede, srny či jelene,“ dodáva Soják s tým, že lovci pravdepodobne prišli z územia Moravy okľukou cez južné Poľsko, prekročili hrebeň Karpát a prišli do Tatier. Tvrdí, že ide o lovcov, ktorí sídlili od Francúzska, Španielska cez Nemecko, v časti Belgicka, Čiech, Moravy a Poľska. „Nepredpokladali sme, že prekročili hrebeň Karpát a že ich máme aj na Slovensku, čiže je to prvý 100-percentný dôkaz týchto lovcov,“ spokojne hovorí Soják.

„Doteraz sme neobjavili osídlenie tatranských jaskýň pravekým človekom. Je to pre nás veľká vzácnosť,“ konštatoval Soják.

Kresba pravekého lovca. Foto: Marián Soják, SAV
jaskyňa Hučivá, praveký lovec Kresba pravekého lovca.

Okrem ohniska, kamenných nástrojov či zvieracích kostí archeológovia našli kostenú ihlicu. „Takže v jaskyni musíme rátať aj s kostenými predmetmi, je vyrobená možno z parohu či z rohoviny. Nie je vylúčené, že sa časom môže nájsť aj nejaká plastika zvieraťa, vyrezaná napríklad z kostí, a možno aj ľudská plastika, ktorá bola tiež známa u ľudí tejto kultúry,“ verí v nové a zaujímavé objavy archeológ.

Po prvom záchranno-zaisťovacom prieskume chcú archeológovia v skúmaní ešte pokračovať. Teraz však musia jaskyňu v prvom rade chrániť. "Mala by byť uzavretá kovovými mrežami a chránená aj fotopascami, aby nedošlo k jej poškodeniu. Chceme pokračovať v archeologickom prieskume, to si však vyžaduje nielen náš entuziazmus, ale aj množstvo peňazí. Nebyť rozličných fondov z Európskej únie, tak tieto výskumy nemôžeme realizovať,“ uzatvára s povzdychom Soják.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #jaskyňa #slovenskí archeológovia #Hučivá diera #praveké osídlenie