Ondrej Kučera zo Sklabine si kopal vlastný hrob a prežil nemecké zajatie

, 20.08.2019 06:00

Zoskok parašutistov, vyvesenie československej zástavy, čestné salvy a bojové ukážky pripravili v Sklabini pri Martine počas regionálnych osláv 75. výročia Slovenského národného povstania. Pripomenuli si tak dôležité historické udalosti, ktoré sa v tejto partizánskej obci odohrali týždeň pred vypuknutím Povstania.

VIDEO: Vojnový príbeh: Ondrej Kučera si kopal vlastný hrob, vrátil sa z nemeckého zajatia

Na jeseň 1943 sa v Kantorskej doline začali organizovať partizánske skupiny, pričom u Sklabinčanov našli veľkú podporu. V júni 1944 sa do obce dostala Veličkova parašutistická skupina.

Pamätným je 21. august, keď do Sklabine zoskočilo v dvoch fázach dvadsaťjeden výsadkárov pod vedením Jána Ušiaka. Z tejto skupiny sa potom sformovala Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika, ktorá sa podieľala na obsadení Martina a Vrútok.

Prvé oslobodené územie

V Sklabini cez víkend spomínali na obdobie spred 75 rokov, keď partizáni zišli z hôr a zbratali sa s vojenskou posádkou, ktorá ich mala pozatýkať. Prišli do dediny a s Revolučným národným výborom vyhlásili Sklabiňu za prvé oslobodené územie Československa.

Vzápätí spoločne vyvesili na dome Samčíkovcov československú zástavu. Na pamätnej budove, v ktorej dodnes žijú potomkovia Samčíkovcov, zaviala aj túto sobotu. „Pôvodný dom, kde sa toto všetko odohralo, už neexistuje, ale pod dohľadom pamiatkarov na jeho mieste vyrástla replika. Doteraz však máme originál zástavy, ktorú tu vtedy partizáni s vojakmi vztýčili. Vystavená je vo vitríne obecného múzea,“ povedal Igor Kovačka, predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Sklabini.

Sklabiňa, pripomienka udalostí počas SNP.

Sklabiňa si pripomenula udalosti z augusta 1943.

Fotogaléria
Československá zástava v múzeu v
		Sklabini.
Na dome
		Samčíkovcov zaviala
		československá...
+1Pripomienka bojov pri
		Sklabini v roku
		1943.

Krutá nemecká pomsta za pomoc partizánom

Pripomenul, že tamojší obyvatelia zohrali počas spomínaných historických udalostí dôležitú rolu. „Bola tu viac ako stovka Francúzov, našich partizánov sa v týchto lokalitách pohybovalo zhruba tristo. Tí ľudia potrebovali jesť a Sklabinčania ich zásobovali,“ vysvetlil Kovačka.

Pamätné dni vyvrcholili koncom septembra, keď partizáni ustúpili do hôr a Nemci zajali 144 Sklabinčanov. „Z nich 24 chlapov umučili a zavraždili. Ostatných odvliekli do Nemecka. Tam zostali viac ako deväť mesiacov. Vrátili sa v zúboženom stave, vyhladovaní a vychudnutí na kosť,“ doplnil Kovačka. Celkovo podľa neho v obci zahynulo tridsať obyvateľov. „Boli to mladí ľudia, po ktorých tu zostali vdovy, deti, rodiny. Išlo o obrovskú tragédiu, s ktorou sa prvé roky ľudia vyrovnávali veľmi ťažko. Preto by sme na to nemali zabúdať a stále si to pripomínať,“ dodal.

Ondrej Kučera mal vtedy iba 15 rokov

Dôležitosť sklabinských udalostí prízvukuje osemdesiatdeväťroč­ný Ondrej Kučera, ktorý mal v tom čase pätnásť rokov. „Moja stará mama išla cez dvor, keď zrazu prišiel esesák a nemecky hovoriac sa na ňu osopil: Ty stará striga, dávaj kurence, ale rýchlo. Ona mu nerozumela a nevedela, čo na to povedať, tak som jej to nahlas preložil. A to bola moja chyba,“ živo si spomína na tie časy.

Keď nacista zistil, že mladý Ondrej rozpráva po nemecky, zobral ho so sebou do ďalších dvorov. „Vyžadoval odo mňa, aby som ľuďom povedal, že chce husi. Potom ma vzal medzi ľudí, ktorých už zajali, a tak som tam zostal aj ja,“ podotkol.

Peklo zažíval, keď si v osade Bukoviny musel kopať svoj vlastný hrob. „Od ukrajinského esesáka som dostal kameňom do hlavy, dodnes mám na to pamiatku,“ ukázal nám hrču spôsobenú kostným výrastkom. V hrobe našťastie neskončil, no zavliekli ho do zajatia v Nemecku.

„Ďalší úraz hlavy som utŕžil počas bombardovania Drážďan 13. februára 1945. Okrem toho mi spálilo ruky, stále to na nich vidieť. Teraz je to už dobré, ale vtedy to bolo strašné, končatiny som si vôbec necítil,“ opísal ťažké chvíle. Pri bombardovaní mu padlo sedem kamarátov. „Šesť odtiaľto, jeden z Prievidze,“ podotkol.

Z Drážďan zajatcov potom presunuli do severných Čiech, lebo Nemci na svojom území nechceli mať desaťtisíce zajatých hladných krkov. "Museli sme ustupovať spolu s armádou,“ uzavrel s tým, že 8. mája bol konečne oslobodený.

Regionálne oslavy okrúhleho výročia SNP sa konali aj na sklabinskom cintoríne, kde sú v spoločnom hrobe pochovaní padlí a umučení obyvatelia. Parašutisti 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny tam pre divákov pripravili zaujímavú akciu. Symbolizovali výsadkársku skupinu, ktorá pod vedením Jána Ušiaka zoskočila do obce.

Zostup partizánov z hôr a ich stret s nemeckou armádou predviedla v areáli športovej strelnice v Sklabini vojenská historická skupina Dubná Skala. Atmosféru obdobia tesne pred Povstaním umocňovala akustická streľba, bojové vozidlá či delá.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SNP #sklabiná #oslobodené územie #Ondrej Kučera #75. výročie SNP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku