Obnova hradných zrúcanín s pomocou nezamestnaných odštartovala v roku 2011. Nápomocný je pritom spoločný projekt ministerstiev kultúry a práce, cez ktorý môžu žiadatelia získať potrebné dotácie. Momentálne je doň zapojených tridsaťosem hradov. Jedným z nich je hrad Revište pôvodom z polovice 13. storočia, ktorý sa nachádza pri Žarnovici.
Na nádvorí Revišťa ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer) informovala, že na revitalizáciu takýchto objektov zvýšil jej rezort v tomto roku financie zo sumy 6,6 milióna eur na 12 miliónov. „Všetci tu robia oduševnene a mňa teší, že oživujú staré remeslá – sú tu zruční murári, klampiari, tesári. Zanechávajú za sebou kvalitnú prácu,“ vyzdvihla šikovnosť robotníkov.
Turisti, ktorí sa na zrúcaninu vracajú s odstupom rokov, sú podľa ministerky prekvapení, ako sa to tam zmenilo. „Tento priestor krásne vyčistili, odlesnili a pomaly dvíhajú rekonštruované hradné múry. Sprístupnila sa cesta, ktorá sem vedie, a pribudli informačné tabule. To je dôkaz, že ak sa dajú dokopy nadšenci, ktorí vedia požiadať o finančné prostriedky, radi im ich poskytneme,“ tvrdí Laššáková.
Minister práce Ján Richter (Smer) spomenul, že pred rokmi začínali v rámci projektu s dvomi hradmi, o rok neskôr ich naplánovali dvadsať. „Pre Brusel sme kvôli podpore takéhoto projektu museli pripraviť veľkú obhajobu, pričom sme zadefinovali štyri základné priority – zachovanie kultúrneho dedičstva, posilnenie cestovného ruchu v regióne, vytvorenie predpokladov na získanie pracovných návykov či zručností nezamestnaných a zmeniť ich pohľad na pamiatky,“ uviedol Richter. Vysvetlil, že cieľom rezortu práce nie je získanie trvalej pracovnej sily na zrúcanine, ale poskytnutie vhodných robotníkov z evidovaných nezamestnaných, ktorí splnia očakávania. „Následne sa môžu uplatniť v praktickom živote,“ podotkol minister.
Od roku 2011 sa na prácach pri záchrane hradov vystriedalo 4 200 osôb, ministerstvo práce na to odvtedy vyčlenilo dokopy 19,2 milióna eur. Rezort v rámci projektu prispieva na pozíciu pomocníka 750 eurami mesačne a na odborníka dáva tisícku. Okrem toho im poskytuje 2,10 eura na stravu a platí úrazové poistenie. Rezort zabezpečuje tiež lekársku prehliadku, ktorú pred nástupom absolvuje každý zamestnanec, pracovné ošatenie s ochrannými pomôckami. „Oceňujem, že viacerí nezamestnaní, ktorí takto dostali šancu, sa jej chopili a následne našli trvalé uplatnenie na trhu práce,“ doplnil Richter.
Ratibor Mazúr zo Združenia na záchranu hradu Revište uviedol, že na zrúcanine pracujú už od roku 2011. „Najskôr išlo o prípravu papierovej dokumentácie, o rok nato sme murovali a čistili lokalitu,“ hovorí. Najviac vraj potrebujú majstrov, ktorí vedia, čo je historické murivo a ako má vyzerať. Dôležití sú aj tesári a kamenári. „Každoročne tu zamestnávame devätnásť uchádzačov z úradu práce, k tomu šiestich živnostníkov. Takto je to už sedem sezón po sebe,“ objasnil Mazúr.
Peniaze na výplaty pre pracovníkov sú pre združenie veľkou pomocou. „To, že ich dostávame aj na živnostníkov, koordinátora či materiál, je naozaj plusom. Bez projektu Obnova kultúrneho dedičstva s pomocou nezamestnaných by sme to nedokázali,“ podotkol Mazúr. Doplnil, že tento rok plánujú na hrade dokončiť rekonštrukciu delovej bašty. Je to trojpodlažná valcová stavba, na ktorej chcú opraviť výpadky muriva, spraviť drevené podlažia, skrytú strechu a celé to odvodniť. Stihnúť to chcú do novembra.
Peter Herceg, podpredseda združenia Zachráňme hrady hovorí, že v ostatnom období dosiahli obrovský pokrok. „Keď sme začínali, bolo nás pár šialených nadšencov, ktorým nikto neveril, že sa im niečo podarí. Postupne sa to však rozbiehalo a zrúcaniny Katarínka, Lietava či Sklabiňa sa menili k lepšiemu. Našťastie, všimli si to aj ministerstvá a podarilo sa rozbehnúť dotačnú schému,“ povedal Herceg. Zlepšenie vraj vidieť na hradoch celého Slovenska. „Všetkým odporúčam navštíviť ich a uvidia, ako sa tie ruiny zmenili,“ uzavrel.