Multimediálna expozícia s najmodernejšou technikou vznikla na 120 štvorcových metroch, pričom na prízemí múzea spojili tri miestnosti – bývalú zasadačku, riaditeľňu a výstavné priestory. Stihli to za dva mesiace. „Podarilo sa to s vypätím všetkých síl a myslím, že to vyšlo,“ hovorí riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. Výhodou novinky podľa neho je, že stačí zmeniť softvér a vznikne nová výstava, takže nemusia meniť žiadne panely ani vitríny. Celé to stálo vyše milióna eur. „Stavebné úpravy sa vyšplhali na 210-tisíc eur, ďalších 800-tisíc vyšli nábytkové prvky, hardvér, softvér a scenáre,“ vysvetlil Mičev s tým, že všetko hradili z peňazí pridelených Úradom vlády.
Turisti sa majú na čo tešiť – modernou formou sa v múzeu dozvedia všetko o Povstaní, odboji, Československu a Slovenskom štáte. „Dokonca môžu vliezť do zákopu k vojakom, ktorých prepadnú Nemci. Okolo padajú granáty a počas paľby zomierajú ľudia,“ povedal riaditeľ.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Ďalšou zaujímavosťou výstavy je maličká miestnosť, do ktorej sa zmestia len dvaja ľudia. „Nazval som ju žalobňa. Sú v nej autentické spomienky účastníkov Povstania alebo tých, ktorých sa nejakým spôsobom dotkli boje. Návštevníci si to môžu pustiť na dotykovej obrazovke,“ podotkol. Lákadlom je aj širokospektrálna obrazovka, ktorá v Európe momentálne nemá obdobu. V múzeu na nej premietajú príbeh dvoch mladých bratov bojujúcich v Povstaní. Jeden z nich prežije, no druhý zomiera. „Chceli sme tou výpoveďou poukázať na to, prečo išli mladí ľudia do Povstania, čo ich k tomu viedlo a tiež to, ako mohli dopadnúť,“ vysvetlil Mičev.
Čerstvá novinka predstavuje aj výrazné osobnosti Povstania, zbrane, ktoré sa v bojoch používali či diktátorov rôznych krajín – nacistických, fašistických, alebo autoritatívnych režimov, ktoré v Európe vznikali. „Postupne sa tvorili všade naokolo, no existovala jedna republika, kde do roku 1938 vládla demokracia. Nazývala sa Československo,“ pripomenul Mičev ukazujúc na obrovskú obrazovku. Na tej sa striedajú tváre vtedajších vodcov Nemecka, Maďarska, Slovenska, Poľska, Rumunska, Bulharska, Grécka, Albánska, Chorvátska, Juhoslávie, Litvy, Estónska či Lotyšska. Pri každom je meno a roky, v ktorých stáli na čele svojej krajiny.
Digitálna výstava má len tri exponáty – pušku vrastenú medzi dva stromy, kanón a Mercedes 170, ktorý bol jedným z najpoužívanejších štábnych vozidiel slovenskej armády. „Všetko ostatné máme v hornej expozícii a tam je toho veľmi veľa. Toto však nie je artefaktová časť, ale pocitová. Ide o nové spôsoby, ktorými chceme dotiahnuť návštevníka nielen pre informácie, ale aby mal tiež emócie a odchádzal odtiaľto s vedomím, že vojna je nezmysel a musíme robiť všetko preto, aby už nikdy žiadna nevznikla,“ uzavrel Mičev.