Pohorie, ktoré tvorí časť štátnej hranice medzi Slovenskom a Českom, monitorujú ochranári z Kysúc už viac ako dvadsať rokov. Pomáhajú im pritom českí kolegovia z Chránenej krajinnej oblasti Beskydy, Hnutia Duha či slovenské občianske združenie Karpatská divočina. Ostatný rok s nimi spolupracuje aj Národné lesnícke centrum zo Zvolena.
„Počas monitoringu sme zistili, že posledné tri roky sa v Javorníkoch objavovali traja dospelí vlci. Očakávali sme, že budú mať mladé, no minulý rok ani predvlani sa tak nestalo. Trochu nás to sklamalo, ale túto jar sa to konečne podarilo,“ hovorí zoológ zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce Peter Drengubiak.
Z prírastku vlčích mláďat majú veľkú radosť, pribudlo ich až sedem. Vznikla tak desaťčlenná svorka, ktorá vyhľadáva čo najtichšie prostredie, s minimálnym výskytom ľudí. „Vytypovali sme si miesta, kde by sa mohli pohybovať a vyšlo to. Našli sme ich podľa rôznych pobytových znakov – čerstvých stôp, trusu, strhnutej koristi a vytia. Potom sme ich niekoľko dní sledovali a zaznamenávali prejavy ich správania,“ povedal Drengubiak.
Javornícka vlčia svorka s mladými je výnimočná aj v tom, že ide o najzápadnejšiu časť karpatského oblúka, v ktorom sa takáto rodinka vyskytla. Je to hraničné územie, z ktorého sa potom tieto jedince z karpatskej populácie vlka šíria do Česka a Poľska.
Počas lovu dospelí vlci nechávajú mláďatá bez dozoru. Štvormesačné vĺčatá sa majú k svetu. Zatiaľ nemajú vyhraté, lebo prvý rok je pre ne, čo sa prežitia týka, najkritickejší. „Úmrtnosť mladých býva vysoká. Hynú na rôzne choroby ako psinka či začervenie. Nemajú tú možnosť ako šteniatka psov, že ľudia s nimi chodia na očkovania,“ pripomína zoológ.
Veľkou skúškou je vždy aj prvá zima. Ak majú nejakú chorobu či zranenie, môže sa im to stať osudným. Zaujímavé u týchto zvierat však je, že ak má niekto zo svorky zdravotný problém, nenechajú ho len tak zahynúť. Vlk je v tomto sociálne cítiaci druh.
„V minulosti sme zachytili prípad, keď mala jedna samica poranenú zadnú labu. Bola pomalšia a nestíhala držať krok so svorkou. Tá sa o ňu postarala tak, že z úlovku jej vždy niečo nechala. Vlčica pokračovala v stopách svorky a nachádzala po nej časť potravy, ktorá ju živila. Vďaka tomu žila ešte dva roky. Žiaľ, potom ju počas obdobia lovu zastrelili poľovníci,“ spomenul Drengubiak.
Lov vlkov je podľa neho problém, lebo aj pri najlepšej možnej snahe poľovníkov nie je vylúčené, že zastrelia niektorého z najdôležitejších členov svorky. Stáva sa, že ulovia samicu, matku alebo otca, čím sa naruší sociálna štruktúra rodiny. „Je to presne ako u ľudí. Keď príde dieťa o rodičov, spôsobí to vážne komplikácie,“ podotkol zoológ s tým, že ročná kvóta odstrelu vlkov je u nás rôzna, no momentálne sa to pohybuje okolo sedemdesiat kusov. Pre ochranárov by bola ideálna nula. Tak je to napríklad v Česku aj Poľsku, kde je vlk celoročne chránený.
Ochranári odhadujú, že na Slovensku sa celkovo pohybuje zhruba štyristo kusov tejto šelmy. Na vlka v prírode človek nenatrafí tak často ako na medveďa, ide totiž o plaché zviera. „Vlk je opatrnejší, jeho útok na človeka je takmer vylúčený. K takémuto útoku by mohlo dôjsť azda len v prípade besnoty. Táto choroba je však na Slovensku, aj vďaka preventívnym opatreniam, veľmi dobre potlačená,“ tvrdí zoológ.
Vlci majú dôležitú úlohu v rámci regulovania párnokopytníkov a čistenia lesa od chorých, slabých či uhynutých zvierat. Na ich koristi sa priživuje množstvo iných druhov, čím nepriamo zabezpečujú ich prežívanie.
V tejto súvislosti sa však na vlkov nemyslelo pri aktuálnej hrozbe afrického moru ošípaných na Slovensku. Poľovníci dostali „zelenú“ a budú môcť viac poľovať na diviaky. „Poľovníci tak sčasti preberú prirodzenú úlohu vlka. V prvom rade by do toho procesu mal byť zapojený práve tento predátor ako prirodzený regulátor stavov zveri,“ myslí si Drengubiak. Pripomenul, že z tohto pohľadu by mala byť ideálne schválená nulová kvóta lovu vlka v nasledujúcej poľovnej sezóne.