Foto: Eva Štenclová, Pravda
Dlhodobo nevyužívaný kaštieľ zmenil v ostatnom čase svojho majiteľa niekoľkokrát. V roku 2002 ho mesto predalo za 120-tisíc korún, čo je zhruba 4-tisíc eur. Potom ho kúpila v dražbe za 33-tisíc eur ďalšia majiteľka. Od ministerstva kultúry získala 10-tisíc eur na rekonštrukciu hradbového múru, ďalšie výdavky mala s archeologickým výskumom, čistením areálu a oplotením. Väčších opráv sa táto národná kultúrna pamiatka nedočkala.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Žarnovičanom osud kaštieľa nebol ľahostajný – neustále poukazovali na to, že ho treba zachrániť. V roku 2016 získalo budovu do svojich rúk opäť mesto. Kúpu za 140-tisíc eur odsúhlasili tamojší poslanci jednomyseľne. Mnohí vtedy krútili hlavou, že ide o nevýhodný obchod, lebo „radní“ zaplatili 35-násobne viac, ako zaň pred rokmi inkasovali. Primátor Kamil Danko tento krok obhajoval slovami, že sumu navýšili nevyhnutné výdavky, ktoré s nehnuteľnosťou mala predchádzajúca majiteľka. Zároveň pripomenul, že prioritou je kaštieľ zachrániť.
Po viac ako troch rokoch všetko nasvedčuje tomu, že záchrana sa darí. S odstraňovaním havarijného stavu začali takmer okamžite po kúpe. „V prvom rade sme museli riešiť vlhkosť a zabezpečiť, aby dovnútra nezatekalo. Urobilo sa odvodnenie, drenáže, nasledovala oprava strechy, výmena okien a nová fasáda, ktorá je najviditeľnejšia,“ hovorí projektový manažér mesta Žarnovice Pavel Hudec. „Samozrejme, všetko konzultujeme s pamiatkarmi. Odtieň farby, vzhľad či materiál okien, každý jeden krok,“ pripomenul ukazujúc na vynovenú budovu. Najťažšie vraj boli papierovačky. „Projektová dokumentácia a rôzne povolenia. Náročné je vždy tiež verejné obstarávanie a výber dodávateľov,“ vysvetlil Hudec.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Drvivú väčšinu opráv zatiaľ financovalo mesto zo svojho rozpočtu. Doteraz do kaštieľa „vrazilo“ 310-tisíc eur, pričom si pomohlo aj úverom. K tomu získalo ďalších 50-tisíc z dotácií ministerstva kultúry a 5-tisíc od banskobystrickej župy. Primátor krátko po kúpe pamiatky avizoval, že by sa chceli zmestiť do celkovej sumy 800-tisíc eur.
Opravy idú pomalšie vzhľadom na ich pokrývanie prevažne z vlastných zdrojov. „Máme v pláne reagovať na výzvy a žiadať o nórske granty,“ poznamenal Hudec s tým, že len čo by dostali nejaké prostriedky, na stave kaštieľa sa to hneď odrazí.
S obnovou vnútorných priestorov by chceli začať najneskôr na budúci rok. „Musíme to urobiť kompletne od podláh cez omietky, elektrinu, vodu. Tak ako v každom pamiatkovom objekte, ktorý bol dlhé roky nevyužívaný a zanedbaný,“ doplnil projektový manažér.
Po rekonštrukcii interiéru kaštieľa v ňom mesto plánuje zriadiť reprezentačné priestory. Ľudia v nich nájdu expozíciu s regionálnou históriou, knižnicu a kaviareň s výhľadom na mesto.
Foto: Archív mesta Žarnovica
Kaštieľ dal podľa historických prameňov postaviť Filip Dóczy v roku 1490. Vyrástol na staršom základe opevneného hradu, ktorý dostal Dóczy za službu vo vojsku Mateja Korvína. Dóczyovská stavba je typom neskorogotických zámkov bez veže s viacpodlažným palácom. V roku 1647 napadli Žarnovicu Turci – mesto podpálili a vtedajšieho hradného pána Žigmunda Dóczyho popravili. V roku 1676 sa dvestoročné panstvo tohto rodu v Žarnovici skončilo a ich majetok prešiel do vlastníctva štátu. V prvej polovici minulého storočia kaštieľ slúžil ako kancelárska budova. V šesťdesiatych rokoch bol sídlom riaditeľstva štátnych lesov. Potom už len chátral.