Foto: Tatiana Michalková, Pravda
V jednom z dokumentov sa píše o osude syna istého mešťana Juraja Zámočníka. „Stalo sa to v roku 1609. Jedného februárového podvečera sa vracal z jarmoku v Novom Meste nad Váhom, získal nejaké peniaze, popredal tovar. Niekde na ceste medzi Novým Mestom nad Váhom a Trenčianskymi Bohuslavicami ho prepadli a zavraždili,“ začal rozprávanie riaditeľ Štátneho archívu v Trenčíne Peter Brindza.
Užialený otec sa so smrťou syna nevedel zmieriť, preto zúfalo pátral, až vraha našiel. Doviedol ho do Nového Mesta nad Váhom a žiadal spravodlivosť. Teda takú, aby bol podľa práva odsúdený a popravený. Mesto však nemalo vlastného kata, a preto radní páni oslovili magistrát v Trenčín, aby im požičal svojho. Juraj Zámočník po kata do Trenčína prišiel, ale keď sa s ním vrátil do Nového Mesta, začali sa mešťania dohadovať o tom, či dôkazy o vine podozrivého muža, ktoré predložil otec obete, sú dostatočné a proces odložili. Keďže už bol trenčiansky kat v meste, prišlo im to vhod a hneď mu našli prácu. „Mali tam iného zločinca a trenčiansky magistrát preto listom požiadali, či môžu použiť trenčianskeho kata na výkon spravodlivosti vo veci iného odsúdeného, ktorého tam mali. Z tohto obdobia sa zachoval list, v ktorom radní páni z Nového Mesta píšu Trenčanom, či by kat "swým remeslem v stětí hlavy teho mordáre poslúžil“.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Iné listiny zase prezrádzajú, v ktorom roku mal kat plné ruky práce a dokonca aj to, čo za túto prácu dostal. „Z fondu magistrátu v Trenčíne sa zachoval záznam o príjmoch a výdavkoch. Jedna strana sa venuje mestskému katovi na strane výdavkov mesta z roku 1556. Konkrétne sa tu píše, koľko mesto vynaložilo na mestského kata. V tomto roku malo pre neho robotu celkovo osemkrát. Väčšinou mu za prácu zaplatilo od 25 do 50 denárov, čiže nešlo o nejaké vysoké sumy. Na eurá to asi neprepočítame, ale môžeme porovnávať, čo sa dalo za tú sumu kúpiť. V polovici 17. storočia to vystačilo na drobnú hydinu. Pre kata to však nebola nejaká hlavná pracovná činnosť, mal aj inú prácu. Navyše bol osobou, ktorou spoločnosť opovrhovala, pokladala ho za nečistého,“ doplnil šéf archívu.
To, za aké zločiny a ako trestal ľudí, sa v dokumente nespomína. Zachoval sa iba jeden záznam, kde sa píše, že jedného previnilca pribil zrejme na kríž. Za to dostal 25 denárov. Podľa Brindzu kat riešil prípady vrážd, znásilnenia, cudzoložstva a mohol rozdávať rôzne tresty. Používal pribitie na kríž, sťatie mečom, lámanie v kolese, lámanie prstov aj mučenie pred každým sťatím.
Zmienka o katovi z roku 1556 je podľa riaditeľa archívu vzácna. „Nemyslím si, že by sa nenašla nejaká iná, ale v rámci spracovania mestských účtov to je jedna z najstarších zmienok,“ uzavrel Brindza.
Katov dom stojí v centre krajského mesta dodnes. Ako kamenný dom existoval pravdepodobne už v roku 1607. Ide o charakteristický meštiansky dom s okružnou drevenou pavlačou, v ktorom boli umiestnené obytné priestory, hospodársko-výrobná časť a kuchyňa. Ústna tradícia v Trenčíne hovorí, že v 17. storočí bol Katov dom obydlím mestského kata aj mestskou väznicou.
Trenčínu udelil titul slobodného kráľovského mesta s právom meča Žigmund Luxemburský v roku 1412. Popravy uskutočňoval mestský kat zvyčajne pod hradbami mesta neďaleko Dolnej brány.