Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Legionár bol poctou bojovníkom, ktorí padli v roku 1919 pri obrane proti armáde Maďarskej republiky rád. Vtedy v bojoch o Československú republiku padlo vyše sedemtisíc legionárov. Pamätník, ktorého autormi boli akademickí sochári Jozef Pospíšil a Vojtech Ihrinský, odhalili 30. júna 1929.
O tridsať rokov sochu z ideologických dôvodov odstránili. Desať rokov ležala kdesi v kasárňach, aby ju podľa svedectiev viacerých občanov v roku 1969 zakopali pri Váhu na mieste, ktorému tu hovoria Konská jama.
Seredčania sa nevzdali nádeje, že sochu legionára, ktorého ľudovo prezývali Corgoň, nájdu. Mária Tvarožková si spomína, ako sochu zakopávali do zeme. „Dobre si na to spomínam. Bolo to v roku 1969, išla som s deťmi a videli sme auto pri veľkej vykopanej ryhe. Šiesti chlapi do diery v zemi zrážali pomník legionára. Poznala som tú sochu, stávala pri mestskom úrade,“ hovorí pamätníčka. Keď hľadali svedkov tejto udalosti, prihlásila sa. „Veľmi, naozaj veľmi by som sa chcela dožiť toho, keď sochu nájdu, vykopú a postavia tam, kde vždy stávala,“ vzdychla si dôchodkyňa.
Miesto, ktoré označila, preskúmal najskôr geológ Michal Hoffman. „Použili sme elektroseizmickú metódu, pri ktorej pomocou umelých otrasov vyvolávame elektrickú odozvu podložia. Na tomto mieste určite niečo je. Či to je socha? Možno tak na šesťdesiat percent,“ vysvetľuje Hoffman. V stredu ráno sa bager zahryzol do zeme. V jame hlbokej asi tri a pol metra našli kamenné kocky, ktorými boli vydláždené ulice mesta.
„Našli sme čadičový poklad. Aj dlažobné kocky veľa znamenajú, sú kusom histórie Serede,“ skonštatoval Hoffman s odhodlaním, že pokusy o nájdenie sochy budú pokračovať.
Dušan Iršák z občianskeho združenia Vodný hrad si myslí, že prekopať by sa mal celý priestor Konskej jamy. „Nikto nevie, kde presne by mala byť socha zakopaná. Máme päť či šesť pamätníkov, ani sa nezhodujú na mieste, veď odvtedy ubehlo päťdesiat rokov,“ krčí ramenami Iršák.
Občianske združenie v roku 1999 vyzvalo pamätníkov, aby si spomenuli, kde by socha mohla byť zakopaná. Ozvalo sa viacero svedkov, medzi nimi aj Mária Tvarožková. Nikto z nich však nevie so stopercentnou istotou označiť miesto, kde v roku 1969 mali sochu zhodiť a zasypať zeminou.