Záškrt číha kilometer od našej hranice

, 30.10.2019 17:50
SR Ukrajina hranice Vyšné Nemecké - Užhorod KEX
Užhorod, v ktorom žije približne 113-tisíc obyvateľov, leží asi kilometer od hranice Slovenska s Ukrajinou. Autor: ,

Hygienici sú v strehu. Len kilometer od našich východných hraníc vyčíňa záškrt. V ukrajinskom Užhorode sa touto infekciou nakazilo 20 študentov, počet chorých môže ešte stúpať. Zatiaľ tam preočkovali viac ako 9 tisíc ľudí. Hrozí, že infekčná choroba, ktorá sa u nás za 27 rokov objavila len ojedinele, ohlási návrat. Rizikom je pohyb ľudí za prácou, nákupmi či turistikou a pokles zaočkovanosti, za ktorým stoja antivakcinačné kampane. Záškrt (diftéria) sa začína podobnými príznakmi ako angína, pri komplikovanom priebehu môže napadnúť srdce, čo vedie k smrti.

Chorobu zaznamenali na lekárskej fakulte tamojšej univerzity. Užhorod, v ktorom žije približne 113-tisíc obyvateľov, leží asi kilometer od hranice Slovenska s Ukrajinou. Nakazení majú byť študenti, ktorí pochádzajú z Ázie. Preventívne tam mali očkovať všetkých žiakov, ktorí zariadenie navštevujú. Mestská samospráva informovala, že študenti sa liečia antibiotikami na infekčnej klinike. Iba v priebehu štyroch dní bolo proti záškrtu zaočkovaných viac ako 9 tisíc ľudí.

„Hoci nás ukrajinské orgány oficiálne nekontaktovali vo veci výskytu záškrtu na ich území, Úrad verejného zdravotníctva a príslušné regionálne úrady majú informácie o aktuálnej epidemiologickej situácii na Ukrajine. Naši epidemiológovia sú v kontakte so slovenskými lekármi v spádových okresoch vo veci preverenia stavu zaočkovanosti populácie proti záškrtu,“ uviedla hovorkyňa hlavného hygienika Daša Račková.

Záškrt sa šíri kvapôčkami, nástup choroby je rýchly. Vzhľadom sa pohyb ľudí sa môže dovliecť aj k nám. Ohrozené sú neočkované deti, ale aj dospelí, ktorí neabsolvovali preočkovanie, a chronicky chorí. Jedinou prevenciou je očkovanie.

Lekárov, ktorí pôsobia v okresoch susediacich s Ukrajinou, úrad informuje, aby pri vyšetrovaní chorých, ktorí uvedú pobyt u našich susedov alebo v blízkosti hranice, mysleli na toto ochorenie a správne ho liečili. „Pokiaľ by na Ukrajine došlo k významnému nárastu ochorení na záškrt s epidemickým charakterom, príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva prijmú v spádových okresoch ďalšie adekvátne a bezodkladné opatrenia na zamedzenie prenosu ochorení na záškrt z pohraničných oblastí Ukrajiny na Slovensko,“ doplnila Račková.

Slováci z prihraničných oblastí ešte stále chodia cez hranicu na nákupy, najmä natankovať benzín či kúpiť dovolené množstvo cigariet. Aktuálne sa vydávajú na nákupy dušičkového tovaru. Umelé kytice a vence sa dajú získať už od 1 eura.

„Nákupná horúčka, aká bola zhruba pred 3–4 rokmi, však už nie je taká veľká. Aj na Ukrajine sa ceny zvýšili, napriek tomu sa stále oplatí prísť, no hlavne ľuďom, ktorí žijú blízko,“ konštatoval Peter zo Sobraniec, ktorý jazdí na Ukrajinu tankovať. V Užhorode bol naposledy pred týždňom, nič podozrivé si nevšimol. „Ani na hranici som nepostrehol, že by na niečo upozorňovali, nejaký oznam. Ale obavy mám, a keď pôjdem najbližšie, budem obozretnejší." Do Užhorodu premáva z Košíc aj pravidelná autobusová linka. Využívajú ju Ukrajinci, vracajúci sa domov, ľudia, ktorí chodia za nákupmi, no čoraz častejšie je využívaná aj turistami. Lákajú ich pamiatky ako Chrám Krista Spasiteľa, Katedrála Povýšenia svätého kríža, synagóga, hrad či skanzen.

Za ústupom záškrtu u nás v minulosti stojí zavedenie povinného očkovania detí, ktoré sa začalo v roku 1946. Od roku 1952, keď bolo hlásených na Slovensku takmer 1¤400 prípadov, nastal pokles. Posledné ochorenie na záškrt bolo na Slovensku evidované v roku 1980. Odvtedy sa podľa Račkovej infekcia nevyskytla až do roku 2018, keď bol zaznamenaný jeden prípad, podobne jeden chorý bol aj v tomto roku.

Príznaky a liečba

  • pôvodcom ochorenia je baktéria Corynebacterium diphteriae, ale klinické príznaky sú spôsobené jej produktom exotoxínom – jedom vylučovaným baktériami do okolia
  • medzi ľuďmi sa prenáša kvapôčkami, zdrojom nákazy sú chorí pacienti, ale aj bezpríznakoví no­siči
  • inkubačná lehota je krátka, 2–5 dní
  • začína sa rovnakými prejavmi ako angína – zvýšené teploty, bolesti v krku, malátnosť, nechutenstvo. Neskôr sa môže objaviť krvavý, vodnatý výtok z nosa, sivo-belavé fľaky. Súčasne dochádza k zväčšeniu lymfatických uzlín pod dolnou čeľusťou
  • lymfatické uzliny opuchnú do veľkosti orecha, chorý musí dýchať s otvorenými ústami. Krk môže opuchnúť až do takej veľkosti, že má rovnaký obvod ako hlava, tento opuch je nazývaný „cézarský krk“
  • v extrémnych prípadoch môže účinok toxínov spôsobiť zápal srdcového svalu, poruchy pečene a obličiek, poškodenie nervov, ktoré nakoniec môže viesť k ochrnutiu aj k smrti
  • pri podozrení na túto diagnózu pacient dostáva špeciálny antidifterický globulín, podávajú sa aj antibiotiká
  • infikovaný musí byť izolovaný, treba zabrániť kontaktu najmä s osobami, ktoré neboli očkované proti záškrtu, s malými deťmi a so staršími ľuďmi
  • osoba, ktorá nemá žiadne symptómy, ale je bacilonosič, musí byť preliečená antibiotikami.

Epidémie zastavilo očkovanie

Ťažké epidémie záškrtu trápili Európu a Ameriku v 18. a v 19. storočí. Na začiatku 18. storočia zomrelo v Novom Anglicku na túto chorobu 2,5 percenta obyvateľov, z toho polovica boli deti. Na sklonku 19. storočia nemecký lekár Emil Adolf von Behring objavil sérum proti záškrtu a položil základy imunológie a sérologie. Za tento objav dostal v roku 1901 ako prvý Nobelovu cenu za medicínu.

V bývalej Československej republike v roku 1930 ochorelo na diftériu 23 697 ľudí, zomrelo 2¤129. Po zavedení očkovania najprv samostatnou vakcínou v roku 1946, neskôr, v roku 1959 kombinovanou vakcínou (tetanus plus čierny kašeľ) chorobnosť klesala. Je možné povedať, že sa túto infekciu podarilo vyhubiť. Očkovanie chráni pred ochorením, nie pred nákazou a nosičstvom. V populácii sa udáva 3–5 percent nosičov tohto mikróba v nosohltane alebo na koži. Krajiny, kde sa stále vyskytujú lokálne epidémie a kde je preočkovanosť slabá, hlásia ročne tisícky prípadov záškrtu. Úmrtnosť sa v nich pohybuje medzi 5 a 10 % u detí mladších ako 5 rokov, u osôb nad 40 rokov dosahuje dokonca až 20 %.

Úrad verejného zdravotníctva zdôrazňuje, že očkovanie proti záškrtu je povinné. Dieťa ho má absolvovať v 3., 5. a 11. mesiaci života, k preočkovaniu dochádza v 6. a 13. roku života dieťaťa. Povinné preočkovanie sa týka aj dospelých – vykonáva sa v 30. roku života a ďalej každých 15 rokov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#záškrt #Ukrajina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku