Únia miest Slovenska, ako aj Združenie miest a obcí Slovenska sa zhodujú, že samosprávam chýbajú peniaze. Súvisí to s vyplácaním 13. a 14. platu, rekreačnými poukazmi, s dosahmi chodníkovej novely, so zvýšeným poplatkom za skládkovanie, s navyšovaním miezd v regionálnom školstve, ale aj s nedávno schváleným znížením odpočítateľnej položky pri dani z príjmu fyzických osôb. Na štvrtkovom stretnutí primátorov ôsmich krajských miest odznelo, že legislatívne zmeny vedú k zhoršeným ekonomickým podmienkam vo všetkých samosprávach. Starostovia a primátori argumentujú, že štát im stále pridáva ďalšie kompetencie, no nezabezpečuje ich krytie.
Ministri, ktorí niektoré opatrenia navrhli, odkazujú predstaviteľom miest a obcí, že v súčasnosti je príjem podielových daní jeden z najvyšších a výpadky je podľa nich možné nahradiť inými príjmami alebo úsporou vo výdavkoch.
Zvyšovanie daní a poplatkov za odpad
V Bratislave sa zatiaľ v otázke zvýšenia dane z nehnuteľností vedie diskusia a podľa hovorcu mesta Petra Bublu ešte nebola uzavretá. Banská Bystrica vyčíslila dosah legislatívnych zmien v náraste výdavkov o šesť miliónov eur. „Mesto Banská Bystrica preto obmedzí výdavky na povinné zákonné a zazmluvnené platby a uvažuje tiež o zvýšení sadzieb miestnych daní. Zmena by sa mala týkať dane z nehnuteľností a poplatku za komunálny odpad. Pretože návrh, o ktorom uvažujeme, ešte neprešiel legislatívnym procesom, percentuálne hodnoty zvýšenia ešte nie sú známe,“ informovala Dominika Mojžišová, hovorkyňa primátora mesta.
V Trenčíne už majú jasno, a aby mesto dokázalo zabezpečovať služby a základné fungovanie, dane zvýši. „Zatiaľ je v návrhu zvýšenie poplatku za odpad o desať percent a dane z nehnuteľností priemerne o 35 percent. Hovoríme len o návrhu, lebo konečné rozhodnutie bude na mestskom zastupiteľstve, ktoré bude schvaľovať rozpočet na budúci rok,“ uviedla Erika Ságová, hovorkyňa mesta s tým, že zmeny by platili od 1. januára 2020.
Úprave daní a poplatkov sa nevyhne ani Nitra. Snahou je, aby to bežný obyvateľ pocítil čo najmenej. „Vypočítali sme, že priemernú rodinu to zaťaží 60 centami mesačne. Smetné stúpne o 42 centov na osobu a mesiac,“ uviedol Tomáš Holúbek, hovorca Nitry. Dodal, že radnica nechce zaťažovať obyvateľov mesta, a tak vo zvýšenej miere pritečú mestu príjmy hlavne od veľkých firiem z priemyselných parkov.
Trnavskí mestskí poslanci už prijali v polovici októbra všeobecne záväzné nariadenie o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady s účinnosťou od 1. januára. Doteraz každý obyvateľ platil 20,91 eura, po novom to bude 23,73 eura. „Mesto plánuje upravovať aj ostatné miestne dane, zvýšia sa tiež sadzby dane z nehnuteľností. Rozhodne o tom mestské zastupiteľstvo v decembri, preto až po jeho konaní bude známe percentuálne navýšenie sadzieb,“ spresnila Elena Ursínyová z kancelárie primátora Trnavy.
Mesto Prešov má zavedenú najnižšiu sadzbu poplatku za komunálne odpady pre fyzické osoby v rámci krajských miest na Slovensku. Sadzby poplatku za komunálne odpady sa v Prešove nemenili od roku 2012. „Zámerom mesta Prešov je preto zníženie deficitu medzi príjmami a výdavkami súvisiacimi s komunálnymi odpadmi, čo vieme dosiahnuť jedine úpravou poplatkov. V súčasnosti platia obyvatelia mesta Prešov za komunálne odpady poplatok vo výške 20,04 eura za osobu na rok. V prípade zvýšenia by sa táto sadzba upravila na 29,49 eura,“ informoval hovorca mesta Vladimír Tomek.
Rast výdavkov treba vyrovnať príjmami
Prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska Eva Balážová súhlasí s argumentmi oboch strán, no zvyšovanie miestnych poplatkov je podľa nej nevyhnutné.
„Pravdou je, že prostredníctvom podielových daní mestá a obce dostávajú viac ako kedykoľvek predtým. Na druhej strane ale rastú výdavky, a nie pomalým tempom. Všetko sa zdražuje, rastú ceny energie, služieb a samosprávy majú veľký investičný dlh,“ konštatovala Balážová. Znamená to, že v mestách a obciach je zastaraná infraštruktúra a chýbajú financie na jej rekonštrukciu.
„Mnohé mestá a obce naposledy zvyšovali dane pred ôsmimi až desiatimi rokmi. Medzitým sa zvýšila inflácia, ktorá spôsobuje potrebu aktualizovať daňové sadzby. A aj keď sú príjmy vyššie, stále nepokrývajú potreby miest a najmä investičných dlhov,“ dodala Balážová, podľa ktorej by došlo minimálne k zvýšeniu pri poplatkoch za odvoz odpadu, aby nastala rovnováha. Samospráva podľa nej síce dostáva príjmy zo separácie, no je to málo.
„Momentálne je priaznivý čas a ľudia akoby aj prirodzene čakali, že ak všade stúpajú ceny, tak budú drahšie aj ich povinnosti platiť miestne dane. Nastupuje druhý rok vládnutia na regionálnej úrovni a je najvhodnejší čas na zvyšovanie. Voliči neskôr zabudnú, že sa zvyšovali dane,“ poznamenala Balážová.
Pomôžu si aj novým poplatkom
Poplatok za rozvoj zavedú od roku 2020 Košice. Od roku 2017 ho uplatňuje Bratislava a od začiatku roka 2018 ho využívajú v Trnave. Miestny rozvojový poplatok môžu mestá a obce pýtať od stavebníkov od roku 2017. Do parlamentu ho predložili vtedajší poslanci a zároveň primátori Žiliny a Košíc Igor Choma a Richard Raši.
Košická radnica ráta s troma rôznymi daňovými kategóriami atraktivity územia, no takmer vo všetkých si uplatňuje maximálnu sumu, ktorú zákon umožňuje, a to 35 eur. „Dôvodom zavedenia tohto poplatku je získať dodatočné finančné zdroje, ktoré sa použijú na zlepšenie vybavenosti tej lokality, v ktorej dochádza k stavebnému rozvoju. Financie by išli do nových investícií, nie do opráv alebo bežnej údržby,“ informoval Vladimír Fabián, hovorca košickej radnice. Získané peniaze z tohto poplatku pôjdu podľa hovorcu prioritne do rozvoja verejnej infraštruktúry v danej lokalite. Pôjde najmä o investície do chodníkov, cyklochodníkov detských ihrísk, zelene či lavičiek.
V Trnave vyberajú poplatok za rozvoj od 1. januára 2018 a vlani uhradili poplatníci 373 335,82 eura. Na území mesta platí jednotná sadzba vo výške desať eur za štvorcový meter.
Najväčšie skúsenosti s poplatkom za rozvoj má Bratislava. Za dva roky takto hlavné mesto získalo takmer 9,6 milióna eur. V tomto prípade ho vyberajú jednotlivé mestské časti, ktorým zostáva z vyzbieranej sumy 68 percent a na účet magistrátu putuje zvyšných 32 percent. Väčšina mestských častí stanovila maximálnu možnú sumu, ktorú zákon umožňuje, teda 35 eur. Peniaze sa využili na vybudovanie detských ihrísk, bezbariérové priechody pre chodcov, investovali do materských škôl, vytvorenia parkovacích miest či opravy chodníkov.
Nitra sa takému poplatku nebráni, v Prešove o ňom uvažovali, no po ekonomických analýzach a diskusiách v odborných komisiách mesta o jeho zavedení zatiaľ neuvažujú, podobne ako mestá Banská Bystrica a Trenčín.