Obetiam fašizmu osadili pred domy pamätné kamene

V uliciach Banskej Bystrice pribudli pamätné kamene Stolpersteine inštalované pred domami rodín Fischerovcov a Szántovcov. Nacisti ich popravili v neďalekej Kremničke. Alžbetu Fischerovú dokonca až dvakrát. Pri obnovenom Pamätníku obetiam fašizmu si miestni pripomenuli aj Deň vojnových veteránov.

11.11.2019 19:28
debata
VIDEO: Príbeh ženy, ktorú Nemci popravili dvakrát.
Video

Na mieste pripomínajúcom masové popravy vojakov, partizánov, civilistov a rasovo prenasledovaných osôb nacistami sa v Kremničke stretli desiatky ľudí. Nechýbali zástupcovia veľvyslanectiev z Chorvátska, Nemecka, Rumunska, Ruska, Izraela, Ukrajiny či honorárny konzul Srbska. „S dnešnou pietnou spomienkou sme sa pridali ku všetkým vyspelým krajinám, ktoré si jedenásteho novembra o jedenástej hodine a jedenástej minúte uctievajú pamiatku vojnových veteránov,“ povedal primátor Banskej Bystrice Ján Nosko.

Popravy v Kremničke boli reakciou na vypuknutie Slovenského národného povstania. Od 5. novembra 1944 do 17. marca 1945 tam zahynulo 747 obetí, z toho 478 mužov, 211 žien a 58 detí. Fašisti tam zavraždili Židov, Američanov, Britov, Bulharov, Čechov, Francúzov, Chorvátov, Nemcov, Poliakov, Rómov, Rusov, Slovákov, Srbov, Ukrajincov, rasovo prenasledované obyvateľstvo a osoby podozrivé z účasti na Povstaní. „V čiernych autobusoch a nákladných autách ich vyvážali do Kremničky a v lokalite pod cintorínom vraždili v zákopoch,“ hovorí historička Múzea SNP Viera Kováčová.

Vlčí mak

Symbolom Dňa veteránov je vlčí mak. Pôvod nájdeme v básni kanadského chirurga Johna McCraea, ktorý v roku 1915 slúžil na západnom fronte neďaleko belgického mesta Ypres. Ako symbol padlých vojakov 1. svetovej vojny vlčí mak po prvý raz použila americká humanistka Moina Michaelová. Predseda Nadácie veteránov a bývalý veliteľ britských expedičných síl sir Douglas Haig zvolil červený kvet za symbol pre zbierku pre vojnových invalidov a veteránov v roku 1921.

Silný príbeh ľudí, ktorí skončili v jednom z najväčších masových hrobov na Slovensku, pripomenula aj inštalácia pamätných kameňov Stolpersteine. Dva z nich pribudli na Dolnej ulici, kde mali vychýrený obchod so železiarstvom manželia Alžbeta a Gejza Fischerovci. Alžbeta bola popravená až dva razy – najskôr spolu s manželom a desiatkami ďalších. Zázrakom však prežila, našli ju odvážlivci z Kremničky, ktorí prišli na miesto popráv. Vysilenej Alžbete ošetrili strelné rany na hlave a ruke.

„Dali jej vypiť horúci čaj a niečo zjesť. Nemohli ju však zobrať so sebou, lebo dedinu obsadili esesáci. Nechali ju preto na mieste, no neskôr sa jej podarilo priplaziť k ceste. Dúfala, že ju odtiaľ niekto zoberie do bezpečia. Žiaľ, ako prvá išla okolo motorizovaná hliadka SS. Dvaja vojaci druhýkrát, ranou istoty, hrozný čin dokonali,“ povedal Andrej Čierny z občianskeho združenia Antikomplex.sk.

Historička Daniela Baranová tento príbeh vníma zvlášť citlivo, lebo jej rodičia poznali Fischerovcov osobne. „Ocino ich spomínal, ale veľmi o týchto veciach hovoriť nechcel. Bol aj pri exhumácii a znášal to veľmi ťažko. Vravel, že to boli veľmi dobrí ľudia. Ich obchod vyhľadávali zákazníci z celého Horehronia,“ doplnila smutne.

Tri pamätné kamene pribudli tiež pred domom na Rudlovskej ceste, v ktorom žila rodina Szántovcov – Ferdinand, Estera a ich dcéra Eva. Szántovci mali v meste obchod so zmiešaným tovarom, ktorý im arizovali. Ferdinand dostal výnimku a mohol v ňom pracovať. Keď Nemci Povstanie potlačili, Szántovci sa ukryli v horách, mysliac si, že sa zachránia. V rámci priepustky, ktorá sa vtedy vydávala, uverili, že sa im nič nestane a vrátili sa do svojho domu. Niekto ich však udal a všetci skončili v masovom hrobe v Kremničke.

Kamene Stolpersteine vyrába už 22 rokov nemecký umelec Gunter Demnig. Vyzerajú ako zlatistá dlaždica v chodníku – na mosadznej tabuľke sú stručne uvedené údaje o konkrétnom človeku. Doteraz ich v rámci celej Európy inštalovali zhruba 80-tisíc v 22 krajinách. Na Slovensku je v 25 mestách a obciach uložených vyše dvesto kameňov Stolpersteine, z nich asi 18 v Banskej Bystrici. Projekt koordinuje združenie Antikomplex.sk.

Deň vojnových veteránov

Deň vojnových veteránov je pamätný deň venovaný pamiatke vojnových veteránov. Pripomína sa celosvetovo 11. novembra. Dátum bol vybraný symbolicky, pretože v tento deň v roku 1918 vo vlakovom vozni v Le Francport pri severofrancúzskom meste Compiègne podpísali prímerie spojenci a Nemecko, čím sa na západnom fronte ukončili boje 1. svetovej vojny.

Podľa údajov rezortu obrany je v súčasnosti na Slovensku evidovaných 8 132 vojnových veteránov, z toho 8 024 novodobých a 108 veteránov z obdobia druhej svetovej vojny.

Podujatia ku Dňu vojnových veteránov sa konali po celom Slovensku. Prezidentka Zuzana Čaputová sa zúčastnila na pietnom akte na vojenskom cintoríne Petržalka-Kopčany v Bratislave.

V Rajeckých Tepliciach-Poluvsí zástupcovia Asociácie pre zachovanie pamiatky slobodných československých veteránov v Spojenom kráľovstve odhalili slovensko-anglickú verziu informačnej tabule o Jozefovi Gabčíkovi, ktorý sa zúčastnil operácie Antropoid, atentátu na ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.

(sita,tasr)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #SNP #fašizmus #Kremnička #Deň vojnových veteránov