Banská Bystrica
Tridsiate výročie nežnej revolúcie sprevádzalo v Banskej Bystrici množstvo výstav, filmových aj divadelných predstavení. Vyvrcholením bolo stretnutie ľudí na námestí v centre mesta, kde vystúpili viacerí hudobníci a rečníci. Odstránenie komunistického režimu v bývalom Československu a nastolenie demokratického politického systému si pripomenuli vo viacerých mestách. Na November spomínali aj v Žiline, Dolnom Kubíne či vo Zvolene.
VIDEO: V centre Banskej Bystricie sa zišli stovky ľudí, aby si zaspomínali na udalosti novembra 1989.Revolučné udalosti oživili v meste pod Urpínom už pár dní pred ich výročím, keď priamo na Námestí SNP inštalovali dvanásť veľkoplošných fotografií zachytávajúcich atmosféru generálneho štrajku v Banskej Bystrici. V priestoroch historickej radnice otvorili výstavu, ktorá ľuďom priblíži, ako sa kedysi postávalo v nekonečných radoch. Prečítajú si tam tiež tajné správy banskobystrickej Štátnej bezpečnosti, uvidia repliky dobových plagátov a doteraz nepublikované fotografie. Navštívia aj kanceláriu Verejnosti proti násiliu, kde môžu na písacom stroji vytvoriť protištátne heslo. Výstavu môžu záujemcovia navštíviť do 1. decembra.
Pripravené podujatia vyvrcholili v nedeľu 17. novembra na banskobystrickom námestí, kde sa uskutočnilo stretnutie ľudí spojené s hudobnými vystúpeniami a videoprojekciou. Nechýbali na ňom osobnosti Novembra a ich mladí nástupcovia z radov študentov, ktorí si odovzdali pomyselné kľúče k slobode. Celé to odštartovalo vystúpenie sedemdesiatčlenného detského speváckeho zboru Superar v sprievode orchestra. V Centre nezávislej kultúry Záhrada potom odhalili zrekonštruovaný pamätník venovaný Jánovi Langošovi. „Rok 1989 mnoho ľudí prežívalo intenzívne. Boli to udalosti vyvolávajúce zimomriavky, ktoré zaplnili námestia. Obdobie obrovských emócií a očakávaní. Z ľudí bolo cítiť zmes odvahy, nádeje, no aj strachu. Predovšetkým ale žiadostivosť po zmene,“ povedal banskobystrický primátor Ján Nosko. Pripomenul, že je dôležité upriamovať pozornosť na tento významný míľnik našej histórie. „Naše podujatia preto nie sú venované len ľuďom, ktorí to zažili, ale aj mladšej generácii,“ doplnil.
VIDEO: Oslavy v Banskej Bystrici otvoril sedemdesiatčlenný detský spevácky zbor Superar v sprievode orchestra.Udalosti spred tridsiatich rokov si pripomenuli v centre mesta aj Žilinčania. Na Námestí Andreja Hlinku sa stretli už v piatok 15. novembra. Spoločne sa započúvali do piesní Karla Kryla, folkových skladieb v podaní Igora Cvacha a tvorby kapely Slobodná Európa. Vystúpili tiež Nikita Slovák, Anton Popovič či Anton Šulík. Tribúna pripomínajúca významné výročie nechýbala v nedeľu ani vo Zvolene. Na tamojšom Námestí SNP vystúpila hudobná skupina Definitívum, po nej prišli speváci a gitaristi Jakub Havlík s Martinom Chrobákom.
Vo veľkom štýle spomínali na nežnú revolúciu aj v Dolnom Kubíne. Súčasťou podujatia bol tichý sviečkový a lampiónový sprievod. Poukazoval na udalosti, ktoré predchádzali 17. novembru 1989. Sviečková manifestácia, nazývaná tiež Sviečková demonštrácia či Bratislavský veľký piatok, sa konala 25. marca 1988 na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Išlo o pokojné zhromaždenie ľudí požadujúcich náboženské a občianske práva v socialistickom Československu. „Na sprievod sme chceli pozvať všetkých ľudí, ktorí si pamätajú a prežili november 1989, ale aj tých, ktorí o ňom len počuli a učia sa o ňom v školách. Je dôležité, aby sme nezabúdali na to, čo sa v minulosti odohralo a na históriu svojej krajiny,“ poznamenala riaditeľka dolnokubínskeho kultúrneho strediska Jana Greššová. V divadelnej sále ešte predtým odštartovali diskusné fórum s vtedajšími aktérmi revolučných dní a členmi VPN. Premietali tiež autentické zábery z mítingov v novembri 1989 na Hviezdoslavovom námestí v Dolnom Kubíne. Pesničkár Robo Hulej zahral revolučné piesne od Karla Kryla, Marty Kubišovej či Ivana Hoffmana. Z LP platní pustili aj živé nahrávky z rokovaní dolnokubínskych štrajkových a prípravných výborov VPN. Premietali tiež dokumentárny film Zuzany Piussi Muži revolúcie. Na novembrové dni si zaspomínal aj primátor Ján Prílepok. „Bol som vtedy žiakom základnej školy, ale dobre si pamätám atmosféru, ktorou sme v tých revolučných dňoch všetci žili. Ľudia sa zomkli, prestali sa báť a boli odhodlaní nebyť viac ticho. Za slobodu, ktorú sme vtedy získali, nesieme dnes zodpovednosť, a je na každom z nás, aby sme ju chránili a rozvíjali,“ povedal Prílepok.
Trenčín
Bez sviečok a štrngania kľúčmi. Tak to vyzeralo v nedeľu večer v Trenčíne presne tridsať rokov od nežnej revolúcie. Na spomienkovom akte sa však zišlo približne dvesto ľudí a predstavitelia mesta položili vence k pamätníku Obetiam komunizmu na Námestí svätej Anny.
Sloboda nie je samozrejmosť, znelo v Trenčíne z úst viacerých známych osobností. „Dnes sme tu preto, aby sme si okrem iného pripomenuli aj ľudí, pre ktorých sloboda bola všetkým a za ktorú zaplatili aj životom alebo svojím zamestnaním, alebo boli utláčaní, alebo nemohli žiť slobodne,“ povedal primátor mesta Richard Rybníček. Podľa historika umenia Mariána Kvasničku je sloboda síce zázrak, ale nie je to samozrejmosť a nie je to cieľ. „Sloboda je námaha a sloboda je bolesť. Sme ale slobodní od pokušení vlastného egoizmu? Sme slobodní od drancovania zeme, sme slobodní od majetku, politických kariér, intríg, špinavostí? Ten problém slobody je trvalý. Sloboda je to najcennejšie, ale aj najkrehkejšie, čo máme,“ uzavrel Kvasnička.
Oslavy tridsiateho výročia nežnej revolúcie pokračujú aj v pondelok, keď na hlavnom Mierovom námestí vystúpi česká kapela Mňága a Žďorp či slovenská skupina Bez ladu a skladu.
VIDEO: Modlitba pre Martu znela TrenčínomKošice
Balkón Štátnej vedeckej knižnice na Hlavnej ulici v Košiciach sa stal po 30 rokoch opäť miestom, odkiaľ sa pri 30. výročí nežnej revolúcie prihovorili ľuďom pamätníci.
Spomienkový míting Spájanie generácií moderovala jedna z tvári Novembra '89 a herečka Ľuba Blaškovičová. Stretnutie odštartovalo projekciou symbolov revolúcie a videoprojekciu z pražskej demonštrácie 17.novembra. V Košiciach vzniklo najprv Občianske Fórum a krajské koordinačné centrum založili umelci a disidenti v byte výtvarníka Zbyňa Prokopa.
„Košický líder Marcel Strýko mal kontakty na Prahu, tak prvé informácie o vzniku Občianskeho fóra prišli odtiaľ. To, že v Bratislave už založili Verejnosť proti násiliu, sme nevedeli,“ priblížila začiatok protestov Ľuba Blaškovičová.
Príhovory sa striedali s projekciami, napríklad z generálneho štrajku alebo vlaku nežnej revolúcie, ktorý prišiel do Košíc z Bratislavy.
Sólistova opery Štátneho divadla Marián Lukáč zaspieval skladbu Ave Maria, ktorá bola určená všetkým priateľom a ľuďom, ktorí boli aktívni počas zamatovej revolúcie, no už nie sú medzi živými.
„Chceli sme pripomenúť, ako vyzeralo košické námestie počas novembrových udalostí, aj mladším generáciám. Aby si vedeli predstaviť, čo tí ľudia zažívali, aby na záberoch videli možno svojich rodičov, starých rodičov. Aspoň takto aby boli súčasťou celej tej atmosféry, ktorá tu na námestí bola,“ uviedla spoluorganizátorka podujatia Ľuba Blaškovičová.
VIDEO: Košičanom v nedeľu 17. novembra 2019 udalosti spred tridsiatich rokov priblížil videomapping.Oslavy 30. výročia nežnej revolúcie odštartovali ešte minulý týždeň. V piatok si pietnou spomienkou na November pri pamätných tabuliach na Hlavnej ulici 10 a 68 v Košiciach pripomenuli desiatky ľudí spolu s vedením mesta, aktérmi nežnej revolúcie a ďalšími osobnosťami spoločenského a politického života. Pamätné tabule sú osadené na miestach, kde sa odohrávali významné udalosti pre obyvateľov Košíc, okrem Novembra sú v ich blízkosti aj pripomienky okupácie v roku 1968.
Pamätnú tabuľu pripomínajúcu vznik Občianskeho fóra v novembri 1989 v Košiciach odhalili v piatok podvečer na budove ateliéru výtvarníka Zbyňka Prokopa na Hlavnej ulici 42.
„V Košiciach začínalo Občianske fórum fungovať v prvom revolučnom týždni a 24. novembra sme sa prihlásili k programovému vyhláseniu Občianskeho fóra Praha,“ pripomenul Štefan Lazorišák, jeden zo zakladateľov košického OF.
V rámci osláv sa v Košiciach konali aj premietania filmov, koncerty a v Štátnom divadle sa konala premiéra inscenácie Václava Havla s názvom List Gustávovi Husákovi, spojená s besedou s Milanom Kňažkom.