Zoznamovací inzerát s úsmevnými kritériami vyšiel v polovici minulého storočia v dobovom časopise Nové Slovensko. Nevieme, koľkí sa jeho autorke ozvali, ani to, či bol prvým krokom k veľkej láske. Dnes však spolu s ďalšími ilustruje jednu z mnohých podôb lásky. Štátny archív v Trnave polroka pátral vo svojich depozitoch, aby zmapoval Stopy lásky v archívnych dokumentoch naprieč storočiami.
„V archíve máme tiež ľúbostné listy, ktoré sú pekným svedectvom aj pre dnešnú generáciu, a tak sme premýšľali nad témou, v rámci ktorej by sme ich mohli odprezentovať,ˮ objasňuje nápad Katarína Boledovičová, ktorá vedie Oddelenie spracúvania archívnych dokumentov. Vlani na ne náhodou narazila počas súpisu iných archívnych dokumentov.
Vítané bolo dobré veno
Výstava, ktorá trvá až do mája, je vyskladaná z rôznych fragmentov. Výber asi dvadsiatky zoznamovacích inzerátov dokáže súčasníkov pobaviť kritériami, ktoré v štyridsiatych rokov 20. storočia kládli ľudia pri výbere partnera.
„Kým ženy uprednostňovali dobré finančné zaistenie partnera či duševnú oporu, muži skôr prihliadali na krásu, ale aj inteligenciu. Vítané tiež bolo dobré veno,ˮ približuje archivárka. Výstavu dopĺňajú svadobné oznámenia staré viac ako 400 rokov.
„Máme tu svadobné oznámenie Alžbety Bátoriovej. Jej budúci manžel František Nádašdy píše trnavskému magistrátu, že 8. mája 1575 uzavrú manželstvo,ˮ prezrádza vedúca oddelenia s tým, že pri výbere svadobných oznámení dbali na to, aby reprezentovali rôzne spoločenské vrstvy 16. storočia.
Foto: Štátny archív Trnava
Verejné domy i sobášny podvodník
Trnavský archív prináša pohľad aj na odvrátenú stranu lásky. „Nechceli sme to poňať iba romanticky. Snažili sme sa zhrnúť všetko, čo život prinášal a vytvoriť tak ucelenú výstavu,ˮ dopĺňa Boledovičová.
Medzi originálmi listín nechýbajú ani spisy k verejným domom z 20. storočia. Jeden z nich stál na Jeruzalemskej ulici v Trnave, kde fungoval od roku 1891. O štyri roky neskôr ho zatvorili na príkaz podžupana Bratislavskej stolice. Dôvodom bola jeho blízkosť pri Kostole sv. Mikuláša.
Nájde sa tu tiež záznam o nevere z polovice 16. storočia či prípad sobášneho podvodníka. Pikoškou je portrétna fotografia mladého muža L. Tanácsa, ktorého zachytil fotograf preoblečeného za ženu. Nápis na rube fotografie hlása, že ušiel do tureckého háremu, aby sa vyhol vojenskej službe.
Foto: zan
Nie je to len o hľadaní
Na výstave pracovalo dokopy šesť pracovníkov archívu. Každý sa venoval inému časovému obdobiu, aby pokryli rôzne storočia a našli rôzne typy dokumentov. Trvalo im to asi šesť mesiacov.
„Jedna časť práce je listiny nájsť. Druhá časť práce si vyžaduje ich prečítanie a preloženie, na čo sa kladie dôraz už počas štúdia a neskôr je to aj náplňou našej práce,ˮ vysvetľuje Boledičová s tým, že dokumenty sú písané v dobovej maďarčine, nemčine či latinčine. Jazyky boli v tom čase iné, iná bola gramatika i viaceré slová. Archivári musia z preložených textov urobiť resumé zrozumiteľné pre súčasnú generáciu.
Keď sa v roku 2016 otvoril trnavský archív verejnosti, jeho ideou bolo usporiadať jednu tematickú výstavu do roka. „Keď sme videli odozvu u verejnosti, rozhodli sme sa, že ak nám budú stačiť sily, urobíme ich viac,ˮ dodáva vedúca oddelenia. Bohatý archív dokáže byť podľa jej slov zdrojom mnohých tém.
Nočné košieľky z Vrbového
„Bola som zvedavá, ako sa dá poňať láska z archívnych dokumentov. Milo ma prekvapilo, čo sa tu dá vidieť. Od fotografií a svadobných oznámení až po notové záznamy či záznamy o padlých ženách a sobášnych podvodníkoch,ˮ hovorí Miroslava (42) z Trnavy.
Zaujali ju aj referenčné štítky k nočnej bielizni, ktorú vyrábala dnes už zaniknutá firma Trikota vo Vrbovom. „Zhodou okolností tam kedysi pracovala moja teta. Prekvapilo ma, že tieto záznamy o produktoch existujú ako archívny dokument,ˮ dodáva. Niektorí sa na Štefánikovej ulici zastavili s vnúčatami cestou zo školy a škôlky.
Foto: zan