Podľa 22-ročného Martina bola jeho komunikácia so slovenským veľvyslanectvom v Holandsku veľmi rýchla. V piatok sa spýtal, kedy pôjde autobus na Slovensko a už večer v ňom sedel. Hovorí, že do poslednej chvíle netušili, kam ich vezú. Predpokladali, že povinnú karanténu strávia v Gabčíkove. Kde sú, to sa dozvedeli, až keď prišiel autobus priamo na miesto.
Foto: Soňa Vanovčanová
V hoteli Granit v Tatranských Zruboch je ubytovaných 86 Slovákov, v Centre účelových zariadení stredisko Kremenec v Tatranskej Lomnici trávi karanténu 49 osôb a v účelovom zariadení rezortu vnútra v Štrbskom plese ubytovali 47 ľudí, ktorí pricestovali z Nemecka a Holandska. Martin nútené voľno strávi v penzióne Kremenec.
„Vyšli sme z autobusu, v ktorom sme strávili vyše dvadsať hodín. Do penziónu nás púšťali postupne, každý dostal dezinfekciu, rukavice, rúško. Potom nás ubytovali a odvtedy nie sme v kontakte s nikým, akurát môžeme volať na recepciu,“ rozpráva Martin.
O izbu sa delí s troma študentmi. „Máme kúpeľňu, toaletu, televízor a funkčnú wi-fi, ale veľmi pomalú vzhľadom na to, že sa viacerí učíme alebo pracujeme,“ hodnotí podmienky Martin. Strava v zariadení je podľa neho dobrá. „Funguje to tak, že vždy o 9. sú raňajky, o 12. obed a o 17.30 večera. Zaklopú na dvere a my si to len prídeme zobrať. Žiadny kontakt. Nemôžeme ani vychádzať z izby,“ dodáva.
V nedeľu dostali obed a večeru naraz. „Mali sme polievku, rezeň, pyré, paštétu a chlieb – zrejme suchú večeru. K tomu horalku a ešte nejaké drobnosti. Jedlo síce nechutí najlepšie, ani ho nie je veľa, ale stačí to,“ hovorí s úsmevom Martin.
Dokedy zostanú pod dohľadom, vedia od prvej chvíle. „Testovať nás majú na piaty deň od príchodu, dúfam, že to aj tak bude,“ dúfa Martin a priznáva, že čas trávia okrem práce a učenia aj rozprávaním sa, ležaním či pozeraním televízie.
Primátor mesta Vysoké Tatry Ján Mokoš je však z tejto situácie zaskočený, o príchode repatriantov totiž nevedel. „O tom, že budú v našom meste, som sa dozvedel asi poldruha hodiny pre príchodom prvého autobusu. Aj to od novinárov. Nedali nám to na vedomie, takéto informácie však potrebujeme, aby sme pripravili občanov na ich príchod,“ vysvetľuje Mokoš. V mestskej časti Tatranské Zruby chodili v sprievode mestskej polície od dverí k dverám a miestnym hovorili, že prídu repatrianti do povinnej karantény. "Museli sme ľuďom odpovedať na otázky. Keby sme to vedeli o deň skôr, pripravili by sme informácie formou letákov,“ dodal Mokoš. Domáci by sa tak mohli pripraviť na myšlienku, že v ich susedstve budú ľudia v povinnej karanténe.
Kde sú karanténne centrá
Povinná karanténa platí pre všetkých, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Organizované skupiny a obyvatelia, ktorí požiadali o repatriáciu, musia izoláciu stráviť v zariadeniach ministerstva vnútra. Do domácej izolácie môžu prejsť, až keď budú ich testy na koronavírus negatívne. Celkovo by v karanténe mali stráviť štrnásť dní. Karanténne centrá sú zriadené v Gabčíkove, v Piešťanoch (Signál, Granit), Vysokých Tatrách (Granit Tatranské zruby, Kremenec Tatranská Lomnica), Liptovskom Jáne (Bystrá), na Donovaloch (Smrekovec), v Bardejove (Družba Bardejovské kúpele), Trenčianskych Tepliciach (Arco), v Štrbskom plese (Účelové zariadenie ministerstva vnútra), Bratislave (Inštitút verejnej správy Dúbravka). "Uvedené zariadenia nepredstavujú riziko pre zvyšok obyvateľov. Vo všetkých karanténnych centrách je stanovený prísny režim a je kontrolované jeho dodržiavanie. Všetci členovia personálu sú vybavení potrebnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami a všetky opatrenia sú pod dohľadom vedúcej hygieničky ministerstva vnútra,“ uviedol v oficiálnom stanovisku rezort vnútra.