Sokolia matka si adoptovala kuriatko

, 03.07.2020 08:20

Na balkóne Jaroslava Ševčíka z Považskej Bystrice už sedem rokov hniezdi rodina sokola myšiara. V tomto roku sokolia mama v hniezde prichýlila aj drobné kuriatko.

Výdatné dažde nedovolili rodičom, aby pätici mláďat – Medardovi, Rudkovi, Margaréte, Zlatke a Gojkovi – zadovážili dostatok potravy. „Všetky zvieratá, aj mláďatá, sú závislé od podmienok, v akých žijú, od toho, akú majú potravu, počasie, predátorov. Má to vplyv aj na určitý selektívny výber, prežívajú väčšinou tí najzdatnejší,“ vysvetľuje Ševčík.

Pršalo vytrvalo a nepretržite, pôda namokla a myši a hraboše, ktoré sokoly lovia, voda vytopila. „Nedostatok potravy dospel až tak ďaleko, že dvom mláďatám hrozila smrť,“ pokračuje Ševčík. Ich traja súrodenci sa narodili o čosi skôr, boli väčší a silnejší, a menším sa nedostalo toľko potravy, koľko potrebovali.

Jaroslav Ševčík zažil prekvapenie, keď nazrel...
Jaroslav Ševčík zažil prekvapenie, keď nazrel do hniezda sokolov a zbadal tam kuriatko, ktoré malo slúžiť ako ich potrava. Sokolia matka sa rozhodla adoptovať si ho. Autor: Jaroslav Ševčík

Ševčík sa rozhodol, že sokolej rodine pomôže. „Priatelia majú slepačiu farmu. Chovajú kuriatka a niektoré jednoducho nie sú vhodné na chov. Sú slabé, nejako poškodené a jednoducho by skončili v kafilérii. Takže dva, tri dni počas dažďov som sokoly prikrmoval kuriatkami,“ hovorí Ševčík.

Drobné kuriatka položil tak, aby ich samička našla, ulovila a mŕtve preniesla do hniezda, aby nimi nakŕmila mláďatá. Zdalo sa, že všetko je tak, ako má byť. „Jedného dňa som však začul z hniezda zvuk, ktorý nepatril sokolovi, ale pripomínal čipkanie kuriatka. Až keď som pozornejšie sledoval, čo sa v hniezde deje, zbadal som šesť malých vtáčikov – päť súrodencov a jedno kuriatko,“ opisuje svoje prekvapenie Ševčík.

Malé kura, ktoré malo skončiť v žalúdkoch sokolov, však skončilo ako adoptovaný súrodenec. „Toto jedno sokolica neusmrtila, preniesla ho do hniezda a brala ho ako svoje mláďa,“ objasňuje Ševčík. Kuriatko bolo približne také veľké ako sokolíci a mama sa starala o všetok drobizg rovnako. Keď odletela za potravou, Ševčík kura vybral z hniezda a dostalo šancu žiť na dvore. „Rovesníkom môže rozprávať, čo zažilo. Možno vznikne legenda o sokolom kuriatku,“ dodáva so smiechom Ševčík.

Vtáky si pomáhajú bežne

Ornitológ Vladimír Slobodník vysvetľuje, že vo zvieracej ríši je oveľa častejšie viditeľné citlivé správanie a pomoc aj úplne iným druhom ako v ríši ľudskej. „U vtákov je oveľa bežnejšie ako u ľudí, že prijímajú druhy, ktoré nie sú s nimi príbuzné alebo sú veľmi nepríbuzné,“ upozorňuje. Argumentuje príkladom, že do hniezda muchárov sivých priniesli belorítky, ktoré vypadli z hniezda. „Rodičia odchovali všetky mláďatá, po dvoch týždňoch vyleteli z hniezda všetky mucháre aj dve belorítky,“ hovorí Slobodník. Dodáva, že pri sledovaní búdok vtákov zistil, že tie isté druhy si dokážu navzájom pomáhať úplne bežne.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Považská Bystrica
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku