Už pred piatimi rokmi sa dala dokopy skupina štyridsiatnikov rozličných povolaní, ktorí si povedali, že rozličnými akciami oživia tento krásny, ale predsa len – s výnimkou Rajeckých Teplíc – trocha zaspatý región. V sobotu už po štvrtýkrát zorganizovali spolu s miestnou samosprávou oslavy výročia SNP. To je na občianske združenie síce netradičné, ale veľmi zaslúžilé. Najmä keď si uvedomíme, že po novembri 1989 sa tu takéto podujatia vôbec nekonali.
Prečo? Na túto otázku nám odpovedala predsedníčka združenia, inak jeho najmladšia členka, Petra Dubeňová. „Bola to reakcia našich ľudí na to, že predtým mali oslavy vždy výrazný politicko-stranícky náboj. My sme si povedali, že tradíciu obnovíme, ale s iným, skôr občianskym charakterom. Podobne každoročne pripravujeme na 8. mája kultúrny a športový program venovaný najmä rodinám s deťmi. A tretím pravidelným podujatím je lampiónový sprievod spojený s ľudovými zvykmi na svätého Martina,“ vysvetľuje Dubeňová.
Na lúke pod Kuneradským zámkom však nechýbali ani politici, osobitne z OĽaNO. S príhovormi vystúpili podpredseda Národnej rady Gábor Grendel, minister obrany Jaroslav Naď a starostka Monika Kavecká, ktorá je súčasne parlamentnou poslankyňou za obyčajných. V súčinnosti sa im podarilo zabezpečiť zreštaurovanie jedného z najväčších pomníkov svojho druhu na Slovensku z roku 1966. Jeho autormi sú architekt Martin Kusý a akademický sochár Rudolf Pribiš.
V ústrety im vyšla aj nová majiteľka zámku Jana Škottová, ktorej patria priľahlé pozemky. Vďaka zanieteniu tejto rodáčky zo Žiliny zničená národná kultúrna pamiatka postupne dostáva novú tvár a spolu s obnoveným pomníkom sa raz iste stane pekným miestom pre relax miestnych i turistov.
„Ešte pred Povstaním tu pôsobila ilegálna skupina Viliama Žingora,“ vysvetľuje podpredseda Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Juraj Drotár, „potom tu sídlil štáb II. partizánskej brigády M. R. Štefánika pod vedením majora Konstantina Popova. Až do 25. septembra 1944 bránili dolinu, a tak znemožnili Nemcom, aby sa tadiaľto dostali na hornú Nitru. Nacisti sa za to mstili, podpálili zámok a viaceré obce v okolí. Vojaci wermachtu a SS s katanmi žilinského Einsatzkomanda vedeného Wernerom Schonemanom tu povraždili mnoho nevinných civilistov, vrátane žien a detí.“
Priami účastníci bojov už nie sú medzi nami, ale na spomienkové zhromaždenie pozvali pamätníčku, Pavlínu Dubeňovú, starú mamu predsedníčky OZ Akurad.
„Mala som vtedy osemnásť rokov a s mamou sme chystali pre partizánov chlieb. Každú sobotu dvanásť,“ živo si spomína. „Bývali sme na hornom konci Kuneradu, mali sme veľkú pec, kde sa naraz zmestilo dvanásť pecňov. Partizáni zabezpečili múku a kvások, my sme pridávali zemiaky, aby bol chlebík chutnejší, vláčny. Veru mi to dalo roboty, kým som to všetko cesto akurátne vymiesila. Potom naši chlapi chleby vyviezli na voze hore dolinou, kde si po ne prišli partizáni, ktorí sa skrývali v bunkroch na Hlbokej," hovorí Pavlína Dubeňová.
V túto sobotu na stoloch okrem guláša z diviny nechýbal ani chlieb upečený presne podľa „partizánskeho“ receptu. Bol biely, s chrumkavou kôrkou a neuveriteľne voňal. Tak ako pred 76 rokmi.