Keď v Jánošíkovom rodisku minulý rok revitalizovali autobusové zastávky, pričom dvanásť z nich presklili, museli sa popasovať s nezvyčajným problémom. Práve ten podnietil Terchovčanov ku kreatívnemu kroku.
„Nachádzame sa v Národnom parku Malá Fatra, a keďže tu máme vzácne živočíchy, museli sme zabezpečiť ochranu spevavcov, ktoré nalietavali do priesvitných stien. Nechceli sme to riešiť hocijakými nálepkami, a tak sme si povedali, že aj zastávka môže byť kultúrnym bodom,“ hovorí Vladimír Moravčík, riaditeľ neziskovej organizácie Terchovská muzika. Rozhodli sa teda, že všetkých cestujúcich nebudú len informovať o autobusových spojoch, ale ich aj rozveselia rezkou pesničkou za tónov hudby typickej pre túto oblasť.
VIDEO: Hrajúca zástavka v Terchovej.
Historická hodnota
Zadnú stenu zastávky prelepili fóliou s efektom mliečneho skla, na ktorom sú zobrazené noty s textom piesne. „Terchovská muzika bola v roku 2013 zaradená do svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO,“ pripomína Moravčík.
„Ľudia si ju naživo môžu vypočuť na Jánošíkových dňoch či iných podujatiach, no inak sa takáto nehmotná vec prezentuje ťažko. Vo všedný deň nie je jednoduché sprístupniť ju, preto sme vymysleli, že ju medzi ľudí dostaneme takýmto spôsobom,“ povedal. Zároveň vysvetlil, že počas čakania na autobus je možné pôsobivú hudbu spustiť mobilným telefónom prostredníctvom QR kódu. Po pár jednoduchých krokoch sa zastávka rozozvučí a nálada ide prudko hore. „Vyvoláva to pozitívne reakcie a úsmev na tvárach. Niektorí si aj pospevujú, možno zakrepčia,“ poznamenal.
Hudba znie na terchovských hrajúcich zastávkach pomerne často. Ľudia si ju vraj púšťajú veľmi radi, niektorí dokonca ani necestujú, len si to postupne všetko obehnú kvôli zážitku. „Viaceré tie nahrávky majú aj historickú hodnotu, lebo sú na nich interpreti od najstarších muzikantov až po súčasných,“ pokračoval Moravčík. „Deti z našej umeleckej školy si tu raz dokonca vytiahli svoje nástroje a podľa tunajších nôt muzicírovali priamo na zastávke, čo bolo veľmi milé,“ spomenul mladšiu generáciu s hudbou v krvi.
Najviac ľudových piesní
Každá z dvanástich zastávok má svoj vlastný text a hudbu, ktoré sa viažu na miesto, kde stojí. Terchová je držiteľom slovenského rekordu v najväčšom počte ľudových piesní zapísaných z jednej osady, takže mali z čoho vyberať. „Aktuálne ich je 252 a stále pribúdajú,“ podotkol Moravčík. V centre obce si tiež, v jednej zo sklenených zastávok, môžu cestujúci zanôtiť slová súvisiace s danou lokalitou v tamojšom nárečí.
„Veď je ta Terchova telja jako Viedeň, vichoďja s nej chlapci šeci jako jeden,“ ozve sa pieseň po priložení telefónu ku kódu. „V minulosti, keď sa cestovalo za prácou či na vojenčinu, odchádzalo sa z tohto miesta. Chlapci šeci jako jeden znamená, že Terchovčania boli urastení a mohutní,“ objasňuje Moravčík. „No a Viedeň je spomenutá v súvislosti s mládencami, ktorí tam chodili robiť a mali pocit, že v porovnaní s touto metropolou nemala ich rodná dedina o nič menší význam. V ich srdciach bola Terchová rovnako veľká ako to obrovské mesto,“ poznamenal.
Unikátne zastávky majú aj ďalšie plus. Na ich bočnú stenu umiestnili graf, pomocou ktorého sa turisti dozvedia, na akom mieste sa nachádzajú a kde konkrétne má autobus namierené. „Takto sa ľudia ľahšie orientujú, kam sa môžu dostať. V Terchovej máme množstvo atrakcií, ktoré sú na tejto fólii zachytené, a každý vďaka tomu vie, kde má vystúpiť,“ vraví Moravčík. Na mliečnom skle je tak niekoľko bodov, medzi ktorými nechýba rozhľadňa Terchovské srdce, symbolický rodný dom Juraja Jánošíka, jeho pamätník či známe lokality ako Jánošíkove diery, Vrátna dolina a Štefanová.
„Postaral sa o to grafik Ján Novosedliak. Zastávky, samozrejme, realizovala obec Terchová, s nápadom piesní prišiel šéfdramaturg Jánošíkových dní Peter Cabadaj. No a ja som urobil notový zápis a znejúcu hudbu,“ doplnil Moravčík s tým, že hrajúce zastávky plánujú zakomponovať aj do náučných chodníkov a cyklotrás. Niektoré sú totiž v zónach, ktoré sa s nimi pretínajú.