VIDEO: Droba: Zdieľam názor, že treba zapojiť zdravý rozum.
Ten odmieta znechucovať lekárov ťažko splniteľnými príkazmi z ministerstva zdravotníctva a za šport a kultúru plánuje bojovať. „Sú tepnou života v našom kraji a posledné, čo by sme chceli, je, aby úplne ustali,“ zdôraznil župan.
V krajine bol vyhlásený núdzový stav. Smer sa už obrátil na Ústavný súd a šéf SaS Richard Sulík pred jeho vyhlásením vyjadril, že by mal platiť len na zdravotníctvo, ako to bolo počas prvej vlny. Bolo vyhlásenie núdzového stavu potrebné?
Zdieľam názor Richarda Sulíka, že treba zapojiť predovšetkým zdravý rozum. Mali by sme rozlišovať medzi indoorovým športom a športom vonku. Treba brať do úvahy kapacitu a počty sedadiel, ako napríklad na veľkom futbalovom štadióne. Nepríde mi ani správne limitovať všetky podujatia konkrétnym počtom osôb, percentom z celkovej kapacity alebo štvorcovými metrami. To isté by sa malo týkať aj interiéru, teda napríklad divadiel. S núdzovým stavom pre zdravotníctvo ale súhlasím.
Čo núdzový stav znamená pre Bratislavský kraj?
Celoslovenské opatrenia núdzového stavu sa vzťahujú aj na obyvateľov Bratislavského kraja. Podstatou núdzového stavu sú napríklad uloženie pracovnej povinnosti, a to najmä pre zdravotníkov. Patrí sem aj zrýchlenie verejného obstarávania či obmedzenie slobody pohybu ako napríklad zákaz návštev v zariadeniach sociálnych služieb. V zásade sa u nás po prvom októbri situácia veľmi nezmenila. Župa ide vlastnou cestou, takže mnohé opatrenia, ktoré boli tento mesiac prijaté na celoštátnej úrovni, sme aplikovali už skôr. To sa týka napríklad zákazov návštev v interiéroch domovov sociálnych služieb – to sme zaviedli už v júli.
Od prvého októbra platia sprísnené opatrenia. Ako ich vnímate?
Zastávam názor, že je neprijateľné, aby sme opäť celoplošne zatvárali celé Slovensko. Treba sa sústrediť na tých, ktorí sú najviac ohrození, a pracovať s lokalitami, kde na nachádza vyšší počet infikovaných. Ak je napríklad nakazených niekoľko žiakov v triede – zavrime triedu, ale nie školu.
Obmedzenie hromadných podujatí sa dotýka najmä športu a kultúry. Plánuje župa týmto dvom oblastiam pomôcť?
Snažíme sa robiť maximum. Máme dotačné schémy pre šport aj kultúru. Podarilo sa nám dohodnúť so súkromným partnerom na tom, že spoločne podporíme kultúru a umenie sumou 300-tisíc eur. Ide najmä o podporu nezriaďovanej kultúry v rámci nášho regionálneho dotačného systému. Kvôli tomu, že peniaze išli na kultúru, zvyšný balík peňazí sme prioritne investovali do športu. Ide o menšie športové podujatia pre mládež, deti a podobne. Staráme sa o naše kultúrne zariadenia, platíme zamestnancov a snažíme sa o riadnu prevádzku v rámci nových pravidiel. Pre mňa sú kultúra aj šport tepnou života nášho kraja. Posledné, čo by sme chceli, je, aby ustali.
Akú šancu majú na prežitie pri opakovaných obmedzeniach?
Od ôsmeho marca prešlo viac ako šesť mesiacov. Treba si uvedomiť, že ľudia sú unavení, frustrovaní. Šport aj kultúra sú veľmi dobrými nástrojmi na to, aby si ľudia zlepšili náladu, vyvetrali si hlavu. Je nevyhnutné, aby obe oblasti prežili a mali by sme pre to robiť maximum. V ohrození sú športové kluby aj organizácie, ktoré pripravujú malé športové podujatia pre deti a mládež. A tie majú existenčné problémy.
Bratislavský kraj si ide počas koronakrízy vo viacerých situáciách svojou cestou. Keď minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) nariadil lekárom urobiť si zásoby ochranných pomôcok na 30 dní dopredu vrátane súprav koronavírusových testov, vy ste ako jediný župan ministrov list samosprávnym lekárom neposlali, naopak, poslali ste odpoveď ministrovi, že pomôcky v takom množstve nie je možné zohnať a že to má uhradiť štát. Aký máte vzťah s ministrom a ako vnímate jeho kroky v boji proti pandémii?
Vzťah máme korektný. Kroky v boji proti pandémii sme vyhodnotili tak, že za obdobie júl a august bolo potrebné lepšie sa pripraviť na druhú vlnu. Čo sa týka mojej odpovede ministrovi, ten list som poslal preto, že poznám náladu medzi lekármi. Posledné, čo chcem, je znechutiť ich. Dôsledkom môže byť, že napríklad odídu do penzie. Je ich veľmi veľa v dôchodkovom veku a takéto listy od ministerstva by ich mohli odrádzať a znechucovať. Preto sme list nepreposielali ďalej. Odpísal som ministrovi, že veci, ktoré od župy požaduje, sú funkciou štátu, a preto by ich mal zabezpečiť štát. Je ale pravdou, že Bratislavský samosprávny kraj sa snaží starať hlavne sám o seba a o svojich obyvateľov. Robíme to najlepšie, ako vieme, a nie vždy je to úplne v súlade s tým, aké sú predstavy štátu.
Bratislavský regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) začiatkom septembra zakázal organizáciu hromadných podujatí, obmedzil počty ľudí na nich v okresoch Bratislava, Senec, Pezinok. Krátko nato sa ale prijali pre krajinu miernejšie opatrenia a premiér Igor Matovič vyzval RÚVZ, aby opatrenia zmiernil. Považujete za správne, keď politika zasahuje do vecí RÚVZ?
Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú trochu nešťastne zriadené. Je ich 36 a hlavný hygienik krajiny Ján Mikas nie je nadriadený regionálnym úradom. Preto do toho musí niekedy vstúpiť aj politika. To, čo sa udialo v Bratislave, nebola žiadna iniciatíva samosprávy. Bolo to skôr o tom, že bratislavský hygienik prijal prísnejšie opatrenia a neskôr ich zjemňoval. Regionálny hygienik konal na základe podnetov. Robil to, čo sa od neho žiadalo. Uvedomme si ale, že úrad šéfa bratislavského regionálneho úradu verejného zdravotníctva Stanislava Dubu je extrémne preťažený a robí, čo môže. Dorovnanie opatrení na rovnakú úroveň po celej krajine bolo rozhodnutím premiéra a podľa mňa bolo správne.