Pri synagóge v Trnave sa našli stopy keltského osídlenia

14.11.2020 12:54
Trnava / Kelti / Archeológia / Halenárska ulica /
Parcela medzi synagógou a objektom Stephaneum – Seminárom sv. Štefana, kde bude v budúcnosti oddychový park pre obyvateľov a návštevníkov mesta v Trnave Autor:

Na mieste terajšieho roky opusteného ihriska pri synagóge na Halenárskej ulici v Trnave má vzniknúť nový mestský oddychový priestor. Pred začatím stavebných úprav sa na potenciál územia pozreli archeológovia.

Doterajšie výsledky ich výskumu prekvapili podľa vedúceho archeológa Andreja Žitňana nájdením stôp keltského osídlenia z obdobia mladšej doby železnej – laténskej doby (roky 500 pred n.l. až začiatok nášho letopočtu).

Niekoľko nájdených kúskov keltskej keramiky, vyrobených na hrnčiarskom kruhu, patrí podľa Žitňana k najneočakáva­nejším poznatkom z tejto lokality. „Takéto osídlenie nebolo v centre Trnavy doposiaľ doložené,“ uviedol. Archeologický výskum sa uskutočňuje v spolupráci so Západoslovenským múzeom v Trnave, kde poputujú získané nálezy.

Skúmaný priestor je rôznym podielom vo vlastníctve mesta, Trnavského samosprávneho kraja a Trnavskej arcidiecézy, ktorí sa dohodli na jej spoločnom využití. Susedí so synagógou, kde je výstavný priestor Galérie Jána Koniarka, a objektom Stephaneum – Seminárom sv. Štefana, patriacim k historickým objektom prvej Trnavskej univerzity v majetku cirkvi. Ide pôvodne o dve mestské parcely, na ktorých stáli budovy asanované v 60-tych rokoch 20. storočia.

Archeológovia predpokladali zástavbu so zvyškami mestských architektúr naprieč storočiami, a to sa im aj potvrdilo. Súčasťou expertného tímu je preto aj odborníčka na stredoveký a novoveký architenicko-urbanistický vývoj mesta Trnavy Jarmila Žuffová, ktorá celý život pôsobila na poli pamiatkovej ochrany mesta Trnava.

„Výskum teda zachytil objekty od mladšej doby železnej, cez vrcholný stredovek vrátane gotických domov z 13. až 14. storočia, po mladšie renesančné a barokové stavby, ale aj prestavby z 18., 19. či 20. storočia,“ dodal Žitňan.

„Našli sme peknú gotickú pivnicu, neskôr prestavovanú, ale napríklad i žumpu, ktorá patrila objektu Stephanea. Záchody mal totiž tento palác z roku 1724 vyriešené zvláštnou exteriérovou prístavbou nad skúmaným pozemkom, v ktorej boli na hornom podlaží umiestnené latríny a v zemi pod ňou bola dnes už zničená murovaná tehlová žumpa,“ dodal Žitňan.

Prvá fáza výskumu dokázala, že pod zemou sa stále nachádza dostatok zaujímavých pamiatok archeológie i architektúry. Realizácia verejnej investície v podobe parčíku pri synagóge nemá podľa Žitňana ambíciu zasahovať do hlbších archeologických vrstiev. „Výskum teda nebude pokračovať plošným odkryvom, takže časť pamiatok zostane konzervovaná pod zemou pre našich nasledovníkov,“ doplnil Žitňan.

Pokračovať však budú rozšírením sondáže s cieľom doskúmať gotické domy v uličnej čiare a v zadnej časti overiť možnosti najstaršieho osídlenia Trnavy. „To by bolo iste zaujímavé, takúto informáciu nebýva ľahké získať, keďže nezastavaného územia, ktoré by sa dalo archeologicky skúmať, je v centre mesta málo a veľmi často sú staré kontexty zničené mladšou zástavbou,“ dodal archeológ.

Park pri synagóge by mal začať slúžiť Trnavčanom v druhej polovici budúceho roka.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Trnava #synagóga #keltské osídlenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku