„Čo mal ten človek spoločné s naším mestom? Pôsobí to ako päsť na oko. Radšej tam mal byť niekto z našich buditeľov,“ mienia. Knižnica však mala na tento krok jasný motív.
Metropola Turca je známa ako centrum národného a kultúrneho života Slovákov od čias, keď v našej krajine silneli snahy o maďarizáciu obyvateľstva. V Martine žili a pôsobili známi spisovatelia, maliari, herci či politici. Nie je teda náhoda, že v ňom doteraz sídlia viaceré významné inštitúcie. Jednou z nich je aj Slovenská národná knižnica (SNK).
List Makovickému
Sochu Gándhího pri jej budove si niektorí všimli len nedávno a vyvolalo to rôzne reakcie. „To má byť vtip? Bol to veľký človek, ale na tomto mieste je to absolútne nevhodné. To už fakt nemáme dosť vlastných vzorov? Nechápem,“ komentoval pomerne čerstvú novinku mladý Martinčan. Pridali sa aj ďalší.
„Pred Slovenskou národnou knižnicou osamotený Gándhí. Kde sú naši buditelia, dejatelia, spisovatelia, umelci, politici, tvorcovia našich dejín a umenia, ktorí sa tu narodili, žili a pracovali? Nepatrili by sem tiež?“ pýta sa mladá žena a naráža tým na dlhý zoznam zvučných mien, ktoré sú s Martinom späté. Medzi nimi napríklad Svetozár Hurban-Vajanský, Elena Maróthy-Šoltésová, Ján Kalinčiak, Jozef Škultéty, Štefan Krčméry, Janko Jesenský, Andrej Kmeť, František Hečko, Naďa Hejná či Hana Meličková.
Hovorkyňa SNK Katarína Štefanides-Mažáriová Pravde povedala, že sochu svetoznámeho mysliteľa im darovala Indická republika. Náklady na osadenie, podstavec a prístupový chodník sa vyšplhali na 12 032 eur. Poplatky za dovoz sochy predstavovali 284 eur. Dielo vytvoril významný indický umelec Ram Vanji Sutar, ktorý je tiež autorom Statue of Unity, teda najvyššej sochy na svete, ktorá má 182 metrov. Táto „Socha jednoty“ stojí v indickom Gudžaráte a zobrazuje tamojšieho bojovníka za nezávislosť Sardára Vallabhbháího Patéla.
Štefanides-Mažáriová zároveň vysvetlila, ako súvisí Gándhí s Martinom. „Je to osobnosť svetového významu a SNK ako jediná inštitúcia na Slovensku uchováva jeho list, ktorý adresoval Slovákovi Dušanovi Makovickému, teda lekárovi Leva Nikolajeviča Tolstého. List bol poďakovaním za to, že mu sprostredkoval myšlienky nenásilia ruského spisovateľa,“ objasnila hovorkyňa.
Len jedna ulica na Slovensku
Pripomenula, že v Martine je tiež, ako v jedinom slovenskom meste, pomenovaná po Gándhím ulica. „V roku 2007 vyhlásila Organizácia Spojených národov 2. október za Deň nenásilia a práve Martin je prvým mestom na Slovensku, ktoré si ho začalo pripomínať. Okrem toho mal s Indiou veľmi dobré vzťahy, nielen obchodné, už pred rokom 1989,“ tvrdí.
Práve preto padla voľba pri rozhodovaní, kde bude socha umiestnená, na metropolu Turca. Vybraná totiž bola spomedzi viacerých našich miest. Do úvahy vraj prichádzala aj Bratislava, no uvedené spojitosti zavážili v prospech Martina. „Priestor, v ktorom je socha umiestnená, je koncipovaný ako park priateľstva národov. Na znak úcty a dobrých vzťahov tam sadia stromy predstavitelia rôznych štátov sveta,“ poznamenala.
Na otázku, či by nebolo vhodnejšie inštalovať pred knižnicou podobizeň niektorého z našich buditeľov či spisovateľov, reagovala hovorkyňa stručne.
„Takéto diela sú v centre mesta Martin. Busty významných predstaviteľov slovenského národa máme umiestnené v interiéroch SNK a pred sídelnou budovou je vyrytý citát Pavla Orságha Hviezdoslava,“ uviedla.
Ľuďom, ktorým sa nápad s Gándhího sochou nepozdáva, odkázala, aby sa osobne prišli pozrieť do parčíka, posedieť si a možno nájsť trocha pokoja v tomto neľahkom období. Doplnila, že podrobnejšie informácie o vzťahoch indického mysliteľa k nám a naopak je možné nájsť v knihe Slováci a Gándhí, ktorá nedávno vyšla vo Vydavateľstve SNK.