Vzácne oblečenie sa našlo priamo v krypte, ktorá sa nachádza v Kaplnke sv. Michala na Oravskom hrade. Pochádzajú odtiaľ dve skupiny textílií spájané s Jurajom Thurzom a jeho synom Imrichom. V rokoch 1992 až 1995 ich obnovili v Štátnych reštaurátorských ateliéroch v Prahe. Známemu uhorskému palatínovi sú pripisované mentieka, dolomán a čiapka, na ktorých ešte aj dnes, po viac ako štyroch storočiach, vidieť, že ich ušili z kvalitných materiálov. Kabátec a krátke nohavice, teda druhý mužský odev, mali patriť Imrichovi Thurzovi.
VIDEO: Oravský hrad môžete navštíviť aj virtuálne.
Zachovala sa tiež krypta rodiny Henkelovcov, z ktorej pochádza ďalšia kolekcia vzácnych odevov. O tie sa už začiatkom 21. storočia postarali slovenské reštaurátorky. Konkrétne ide o detské šaty, ktoré mali na sebe palatínove pravnúčatá Emerencia a Lazar Henkelovci. Obidvaja umreli veľmi skoro – dievčatko vo veku osem mesiacov a chlapček mal iba štyri týždne.
Zázračná digitalizácia
Všetky nájdené odevy teraz digitalizovali. S pomocou aplikácie si ich ľudia môžu otáčať, približovať, zmenšovať a pozorovať detaily. Naživo sa dajú obdivovať v Klenotnici Oravského hradu, kde sú vystavené v špeciálnej klimatizovanej vitríne.
„Cieľom 3D digitalizácie bolo, aby sme zachovali vzácne zbierkové predmety aj pre ďalšie generácie vo virtuálnom priestore a návštevník si ich môže pozrieť z pohodlia domova,“ hovorí riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková.
„Naše múzeum je jedným z mála v rámci Európy, ktoré sa môže pýšiť cennými zbierkovými predmetmi, ktoré sa zachovali v hrobkách a boli zreštaurované. Ich hodnota sa nedá vyčísliť,“ podčiarkla. Zároveň objasnila, že odevy sú prístupné na platforme sketchfab. Pri každom exponáte je krátky opis v troch jazykových mutáciách aj pre osoby so špeciálnymi potrebami.
Virtuálny film
Riaditeľka pokračovala, že ďalšou novinkou je virtuálny film o Oravskom hrade, ktorý natočili v 2D verzii. Divák v ňom uvidí všetky hradné priestory, ktoré sú doplnené a obohatené o dobové scény a nechýbajú ukážky zo života z dávnej minulosti. Návštevníci si ho môžu pozrieť cez virtuálne okuliare v novom objekte, ktorý sa nachádza pri hlavnej ceste – vedľa zreštaurovanej renesančnej budovy.
„Myšlienka natočiť tento film sa zrodila vtedy, keď som rozmýšľala, ako sprístupniť a priblížiť hrad ľuďom, ktorí sa naň nemôžu dostať. Stojí totiž na vysokom brale a terén je veľmi náročný. V hradnom areáli sa nachádza takmer sedemsto schodov,“ pripomenula Jagnešáková. Skrátenú verziu filmu a bonusové video premietajú návštevníkom aj v Citadele, ktorá sa nachádza v najvyššej časti Oravského hradu. Na záberoch tak ľudia uvidia jeho tajomné miesta, ktoré nie sú, z bezpečnostných dôvodov, prístupné.
Jagnešáková uviedla, že novinky mohli realizovať v rámci cezhraničnej spolupráce pod názvom Odhaľovanie sprístupňovaním – spoznávame dedičstvo pohraničia Poľska a Slovenska. Projekt bol spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja Interreg.
Desivý herec spával v truhle
Oravský hrad je opradený viacerými povesťami a legendami. V súvislosti s ním sa, okrem príbehov o bielej pani či hradnej studni, azda najviac hovorí o upírovi Nosferatu. Film s týmto názvom tam natočili v roku 1921, pričom dej situovali do oblasti Karpát. Autori sa však zámerne vyhýbali záberom, ktoré by mohli hrad identifikovať – cieľom bolo vyvolať tajomnú a hrozivú atmosféru. Interiérové pohľady preto natočili na inom mieste, pravdepodobne v Nemecku. Hlavnú postavu, grófa Orloka, stvárnil herec Max Schreck, o ktorom nikto nevie, čo robil predtým, ani potom. Po dokončení filmu sa jednoducho „stratil“. Traduje sa, že režisér Friedrich Muranu mu túto rolu ponúkol preto, lebo bol v skutočnosti taký škaredý, že ho nemuseli znetvoriť. Počas nakrúcania sa do deja vcítil tak, že celý čas spával v truhle, nestrihal si nechty, jedol myši, vôbec sa neprezliekal a stále chodil v kostýme Drakulu. Dokonca sa hovorí, že pri výrobe filmu niekoho skutočne pohrýzol.