VIDEO: Juraj Pleško: Nevzdal som sa.
Jeho druhým domovom je už desiatky rokov Francúzsko, kde stretol aj svoju druhú mamu Monique. Jurajovi dodnes nie je úplne jasné, prečo skončil v detskom domove. To, že z neho urobili duševne zaostalého človeka už v útlom veku, si so sebou nesie ako veľkú krivdu.
„Do dokumentov napísali, že nemám hygienické návyky a neovládam slovenský jazyk. Nechápem to, veď som bol ešte príliš malý,“ krúti hlavou. Nevzdával sa a všetkým sa snažil dokázať, že nie je na tom tak, ako tvrdili oficiálne záznamy. Najviac ho to ťahalo k umeniu, v ktorom chcel dosiahnuť najvyššie méty. Písal básne, v rámci detských podujatí robil moderátora, rád spieval a tancoval.
Foto: archív Juraja Pleška
Ako balíček
Biologických rodičov nikdy nepoznal, no vie, že má niekoľkých súrodencov. V kontakte je však len s jednou sestrou, ktorá býva v Dolnom Kubíne. Stretli sa po viac ako štyridsiatich rokoch. Ako deti boli spolu chvíľu v domove v Istebnom, no Juraja potom preložili inde. „Prehadzovali ma ako balíček. Vystriedal som viaceré internátne osobitné školy. Mojimi pôsobiskami tak boli Ratková, Hrachovo, Rimavská Sobota, Fiľakovo či Košice,“ vymenoval.
Ťažko skúšaný muž pripomenul, že jeho jedinou pokrvnou príbuznou, s ktorou má blízky vzťah, je staršia sestra. O to viac si cení, že v cudzine, kde by to možno najmenej čakal, stretol svoju druhú mamu. Je ňou Monique Faiuolo (75), rodáčka z talianskeho Turína. Od svojej mladosti však žije vo Francúzsku, kde študovala, potom pôsobila ako baletka a neskôr profesorka v tamojšej štátnej opere.
Talentovaný Oravec ju spoznal začiatkom deväťdesiatych rokov v meste Chambéry, kde sa ešte ako chlapec zúčastnil na podujatí organizovanom nadáciou Cultures D'Europe. Umelec rómskeho pôvodu tam prišiel ako stážista, ktorého si v košickom divadle Romathan všimol choreograf Pétia Iourtchenko. Jurajov tanečný výkon Mónique očaril. „Som rada, že som ho stretla, lebo je to dobrý a vzácny človek. Od svojich šestnástich rokov som sa venovala, okrem iných, aj štúdiu rómskych tancov a práve Juraj sa stal v tejto oblasti mojím učiteľom. Priniesol so sebou niečo nové a originálne,“ povedala pre Pravdu Monique.
Základy rómskeho tanca ovládala už predtým, no vďaka nemu sa mohla ešte viac zdokonaľovať v technike. „Cigánsky tanec a rómska kultúra boli mojím veľkým koníčkom. Milovala som ich už ako malé dieťa, aj keď môj pôvod je úplne iný,“ pokračovala.
Spriaznená duša
Zasmiala sa pritom, že jej rodokmeň siaha do Poľska a predkovia boli aristokrati. Sama však nemá vlastné deti, takže rodáka zo Slovenska považuje za svoju rodinu. Denne sú v kontakte a teraz, keď Jurajovi vzala zákerná choroba manželku, mu je opäť veľkou oporou.
„Žena mi umrela pred pár dňami. Bola lekárkou, pätnásť rokov sme spolu vychovávali jej syna. Chlapec má teraz osemnásť rokov,“ vysvetlil Juraj. Vraví, že Monique je jeho spriaznenou dušou a dala mu lásku, ktorú od vlastnej matky nikdy nedostal. „Keď som v Paríži zostal natrvalo, v prvých mesiacoch som poriadne nemal čo jesť a kde spať. Trpel som a v neznámom svete sa ma ujala práve ona. Vyformovala ma, vďaka nej som človekom, akým som,“ povedal so slzami v očiach. „Predtým som bol citovo veľmi chladný, na úrovni mrazu. Ona mi vštepovala lásku, naučila ma milovať,“ prízvukuje.
Monique ho podržala aj pred jeho prvým veľkým vystúpením vo Francúzsku, keď v publiku sedelo dvetisíc divákov. Medzi nimi aj populárna herečka Annie Girardot. „Dostal som tri lístky, aby som si tam niekoho pozval. Nikoho som však nemal, tak aspoň tú jednu vstupenku som dal Monique. V tom čase však bola pracovne v Taliansku. Poslala mi teda aspoň fax so slovami, že mi drží palce a praje veľa úspechov,“ spomína dojato. Zožal vraj vtedy veľký aplauz. „Je to úžasný pocit, keď vám tlieskajú tisícky divákov. Potom prišla za mnou Annie Girardot a povedala mi, aby som nikdy neprestal tancovať,“ hovorí.
Všestranný umelec
Nasledovali ďalšie predstavenia po celom svete, no popritom stihol vo Francúzsku vyštudovať konzervatórium. Zatiaľ naposledy zaujal s projektom Čarovné topánky, ku ktorému robil aj choreografiu. Úspech zožal so svojou tridsaťdvačlennou skupinou Drom v Taliansku, Belgicku, Španielsku, vo Švajčiarsku či v USA. Podčiarkol, že sa nevenuje len rómskemu tancu. Okrem iného tiež stepuje a spieva. Cudzí mu nie je ani balet. „V roku 1999 som vyhral tanečný konkurz do Štátnej opery v Banskej Bystrici. Nakoniec ma tam ale z ekonomických dôvodov nezobrali. Ja si o tom myslím svoje, zrejme rozhodol môj pôvod,“ mieni.
Za významné považuje Juraj stretnutie s prezidentom Francoisom Hollandom, ktorý mu v roku 2015 udelil francúzske občianstvo. „Napísal som vtedy knižku Zlomená duša, kde opisujem svoj životný príbeh. Holland bol prekvapený, že nejaký Róm niečo publikuje,“ poznamenal. Dávnejšie predtým stihol osobne spoznať aj slovenského prezidenta Michala Kováča. Ten finančne podporil divadelný projekt Adam a Eva, ktorý priniesol Juraj z Francúzska.
Najnovšie chce uspieť s hudobno-poetickými číslami „Rómovia tancujú a spievajú po Európe“. V súvislosti s tým plánuje osloviť prezidentov piatich štátov – Slovenska, Francúzska, Talianska, Česka a Rakúska. Kontaktuje ich vraj listom s požiadavkou, aby im poskytli nielen finančnú, ale aj morálnu pomoc tak, že by boli garantmi tohto projektu.
„V každej zo spomínaných krajín by sme urobili tri koncerty pre deti a stredoškolákov. Na záver by sme zorganizovali galavečer so zástupcami všetkých zúčastnených štátov,“ povedal Juraj. Doplnil, že nebolo ľahké ísť do cudziny bez znalosti jazyka a bez vzdelania, no keby bol retardovaný, nikdy by sa tam nedokázal presadiť.