Po biskupoch obsadili kaštieľ študenti, teraz je otvorený pre verejnosť

Sídlili v ňom biskupi, chvíľu saleziáni a potom celé desaťročia stredná ekonomická škola, z ktorej sa neskôr stala obchodná akadémia. Renesančno-barokový kaštieľ v Žiari nad Hronom už študenti opustili a pred tromi rokmi ho kúpilo od súkromného vlastníka mesto.

08.06.2021 06:00
Žiar nad Hronom, Biskupský kaštieľ Foto: ,
Biskupský kaštieľ v Žiari nad Hronom.
debata

Odvtedy ho renovujú, pričom niektoré priestory už turisti konečne môžu vidieť na vlastné oči. Okrem iného aj pracovňu prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa či rúcho, v ktorom slúžil sväté omše.

Po uvoľnení opatrení otvára žiarsky kaštieľ svoje brány. Chodbami a zrekonštruovanými priestormi prevedie návštevníkov kastelán Peter Mosný. Komentovaná prehliadka je pestrá, počas nej sa ľudia zoznámia nielen s históriou tejto významnej pamiatky, no nahliadnu aj do pracovne Štefana Moyzesa či do biskupskej siene, v ktorej sa majú konať mestské zastupiteľstvá, reprezentačné obrady či svadby. Nechýba tiež časť venovaná archeologickej a etnografickej expozícii. Vstupenky sa dajú rezervovať prostredníctvom organizácie Región Gron.

Z pevnosti kaštieľ

Oficiálne informácie hovoria, že kaštieľ dal postaviť v roku 1631 ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň. Kastelán, ktorý nás historickou budovou sprevádzal, však tvrdí, že to tak nie je. Prvá zmienka o žiarskej pamiatke vyšla už v roku 1605 od Pázmáňovho predchodcu Františka Forgáča.

„Ten údajne prestaval pôvodný objekt na základoch bývalej pevnosti. Jeho nástupca začal s obnovou prízemnej stavby, kde vzniklo niekoľko izieb so štukovou výzdobou. Dodnes sa táto časť nazýva Pázmániho krídlo,“ povedal Mosný. V čase tureckého útlaku tam dal vybudovať silné opevnenie s vežami ďalší arcibiskup Juraj Lipaj.

Výraznú stopu však na kaštieli zanechal prvý biskup banskobystrickej diecézy František Berchtold. Práve on ho dostal do podoby, v akej ho poznáme teraz. Dal vybudovať arkádové nádvorie a zasadil tam platan, ktorý mu dominuje dodnes. „Biskupské sídlo presťahoval z Banskej Bystrice sem a zostalo tu 150 rokov. Do mesta pod Urpínom sa znovu vrátilo až v roku 1941,“ vysvetlil náš sprievodca.

Objasnil, že po Berchtoldovi prišiel Gabriel Zerdahely, ktorý dal vo vtedajšom Svätom Kríži postaviť kostol s kryptou. Pochovaní sú v nej šiesti diecézni biskupi, ktorí v kaštieli sídlili – František Berchtold, Gabriel Zerdahely, Jozef Belánsky, Štefan Moyzes, Karol Rimely a Marián Blaha.

Po búrlivej prvej polovici devätnásteho storočia ustanovili v roku 1850 za nového banskobystrického biskupa národovca a prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa.

„Z Chorvátska, kde predtým pôsobil vo významných funkciách, sem prišiel do zničenej rozvaliny. Tá bola po revolučných rokoch v zúboženom stave. Priviedol si sem aj svoje služobníctvo, ktoré odtiaľto zhrozene ušlo. Musel ľudí presviedčať, aby sa vrátili,“ smeje sa kastelán.

Biskup bez peňazí

V prvých dňoch vraj musel nový biskup spávať na zemi, lebo tam nemal ani posteľ. „Zobral si pôžičku viac ako 61-tisíc zlatých a pustil sa do obnovy. Tieto peniaze však nedal len do opravy kaštieľa, ale tiež do hospodárskeho povznesenia celej oblasti Svätého Kríža. Založil chov kráv, oviec, pričom na cirkevnom majeri Kupča dal postaviť kostol a školu,“ vraví Mosný.

Peniaze plánoval Moyzes splácať z hospodárskych výnosov, ale prišli ťažké časy sprevádzané obdobiami sucha.

„Zostal absolútne bez peňazí. Máme záznamy, v ktorých on sám píše, že nemôže nikde ísť. Napríklad do Banskej Bystrice chodil, ako diecézny biskup, len na Vianoce a Veľkú noc. Jednoducho nemal na cestu,“ podotkol kastelán s tým, že hociktorý farár v okolí bol bohatší ako Moyzes. Napriek všetkému sa mu podarilo kaštieľ zrenovovať a zostal v ňom až do svojej smrti.

V roku 1942 sa do kaštieľa nasťahovali saleziáni, ale po zmene politickej situácie ho museli opustiť. Od roku 1960 v ňom sídlila stredná ekonomická škola, ktorá mala veľmi dobré meno. Neskôr, keď cirkev predala historickú budovu súkromnému vlastníkovi, sa škola premenovala na obchodnú akadémiu. Študenti odtiaľ odišli pred piatimi rokmi. Kaštieľ potom kúpila od jeho majiteľa žiarska samospráva za 2,8 milióna eur.

Vnútorné priestory začali postupne obnovovať a vlani vo februári odštartovali realizáciu projektu vytvorenia expozícií v biskupskom kaštieli. Podarilo sa to aj vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja a oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Gron. Prispeli na to sumou viac ako 17-tisíc eur.

Rúcho Štefana Moyzesa Foto: Eva Štenclová, Pravda
Rúcho Štefana Moyzesa Rúcho Štefana Moyzesa

Na pamiatku Moyzesa

Jedným z najväčších lákadiel v kaštieli je miestnosť venovaná pamiatke Štefana Moyzesa. Veľa osobných vecí sa tam však po ňom nezachovalo. „Sú len tri a mal ich veľmi rád – postriebrená cukornička, soľnička a nádoba na smotanu do kávy. Nechýba však ani biskupské rúcho, mitra (pokrývka hlavy) a rukavice, ktoré nosil. Tie však dostal od cirkvi, neboli jeho,“ podčiarkol Mosný.

V Moyzesovej pracovni sa však zachovalo aj pár kusov starožitného nábytku z čias jeho pôsobenia. Konkrétne ide o tri knižničné vitríny a mohutný príborník, ktoré používal on sám. Na rekonštrukciu v kaštieli ešte čaká kaplnka, ale tiež priestory, do ktorých chce mesto presťahovať galériu Jula Považana. V pláne je aj renovácia vonkajšej fasády, na ktorú je potrebných viac ako milión eur. So žiadosťami o dotáciu na to od ministerstva kultúry samospráva neuspela, no keďže z vlastného rozpočtu si to dovoliť nemôže, bude sa o to pokúšať znova.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Žiar nad Hronom #Banskobystrický kraj