VIDEO: Zverofarma medzi Chrťanmi a Pravicou.
Problémová zverofarma je medzi obcami Chrťany a Pravica vo veľkokrtíšskom okrese. Oficiálne je označená ako zverník, no Bartoš podčiarkol, že v takom prípade by sa tam malo nachádzať len 48 kusov zveri. „Reálne je to však oveľa väčšie číslo. Podľa môjho sledovania je tam, na výmere 100 hektárov, minimálne 600 jedincov. Nepovolená muflónia, jelenia, srnčia, danielia a diviačia zver tam žije v krutých podmienkach, bez veterinárneho dozoru,“ hovorí.
Neznesiteľný zápach
Tvrdí, že majiteľ používa túto zver pre zábavu ako živé terče v rámci lovu organizovaného pre rôznych politikov, štátnych úradníkov a ich kamarátov. „Na lúku si vytiahnu ďatelinu, ktorá má prilákať zver. Tá potom vydáva žalostné zvuky, doslova kvílenie, ktoré počuť na kilometre,“ opísal situáciu, ktorej bol vraj neraz svedkom. „Keďže je to oplotené, niet tam úniku,“ podotkol.
Okrem toho spomenul úhyny kvôli rôznym chorobám. Najčastejšie tam podľa Bartoša vyčíňa vlasovec slezinový, ktorý sa rozširuje tamojším vodným tokom. V bolestiach potom zvieratá zomierajú a zostávajú po nich hnijúce pozostatky.
Tie sme tam videli aj my. Počas spoločného výjazdu nám Bartoš ukázal zvyšky muflónky a daniela. „Plot, za ktorým ležia, bol postavený dodatočne, tiež bez stavebného povolenia, v roku 2015,“ poznamenal. Na to, aby sme našli množstvo lebiek a iných kostí, stačilo prejsť ďalší krátky úsek. Popritom sme, za ohradou, viackrát spozorovali stáda živých zvierat.
Zrazu nám do nosa udrel neznesiteľný zápach. O chvíľu nato sme prišli k jame, v ktorej ležali zvyšky muflónov, danielov, diviakov či jeleňov. „Malo by to ísť do kafilérie, lebo tie zvieratá majú veľa parazitov. Tu sa ale nič také nerobí. Bránia sa tým, že majú túto sanačnú jamu, no z nej to ide do spodných vôd. Takáto likvidácia kadáverov je neprípustná,“ zdôraznil Bartoš.
Trvá to vraj roky, no bez odozvy. „Majiteľ má svojich ľudí na správnych miestach. Úrady preto nekonajú,“ mieni. „Pred dvomi rokmi som dal na veľkokrtíšsku veterinárnu správu podnet, aby nám potvrdila, či je tam povolená zverofarma. Vyjadrili sa, že nič také tam neexistuje a nejde o žiadny problém,“ povedal.
V medziach zákona?
Zdenek Medveď, riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vo Veľkom Krtíši potvrdil, že na mieste bol vtedy osobne. „Terénnym autom sme prešli po celom priestore, kde sa dalo dostať. Žiadne týrané zvieratá sa tam nenachádzali,“ hovorí. Na otázku, či si nevšimol ani hnijúce pozostatky, reagoval slovami, že na základe povolenia je tam „jedna taká jama“.
Keď sme spomenuli, že my sme tam teraz videli viacero kusov v rozklade, odporučil nám podať podnet s priloženými fotografiami. Následne by sa vraj na to išli znova pozrieť. „Ja hodnotím len to, čo sme tam videli predtým. Neboli sme tam len my, ale aj ľudia z okresného úradu či poľovníckeho združenia, takže nejde o subjektívny názor,“ doplnil Medveď.
Majiteľ zverníka Viliam Spevák tvrdí, že v dotknutom území je všetko v medziach zákona. „Na psychopata a idiota reagovať nebudem. Už dvadsať rokov mi robí zle, ohovára ma a podáva trestné oznámenia,“ hovorí na adresu Bartoša. „Všetky súdy a orgány rozhodli, že nemá pravdu, tak neviem, o čom sa máme baviť,“ vraví. Vzápätí poznamenal, že keď Bartoš pozemky kupoval, zverník, v žiadnom prípade zverofarma, sa tam už dávno nachádzal. „On sa teda môže len nejako dohodnúť o ich užívaní podo mnou. Ponúkal som mu nájom, pokúšal sa s ním kadejako dohodnúť, ale s ním to nie je možné,“ prízvukuje Spevák.
„Stále rozpráva, že tam chodia politici. Ja som na to nedostal žiadnu dotáciu, podporu od štátu ani eurofondy. Minimálne dva roky tam kvôli korone nikto nebol, tak neviem, o čom je reč,“ pokračoval. Zvieratá v rozklade sa podľa neho nachádzajú aj mimo obory. „Je normálne, že tam hynú na starobu, po vzájomných súbojoch a podobne tiež iné zvieratá. Keď tam niečo zostane, je to potrava pre ďalšie druhy, takže treba sa nad tým zamyslieť aj z iného pohľadu,“ podčiarkol s tým, že nikto tam žiadnu zver netrápi.
Pri zmienke o sanačnej jame reagoval prekvapene. „O žiadnej nič neviem. Ak tam nejaká je, môžu v nej končiť kadávery aj od iných ľudí. Preverím to a ak to tam je, dám hneď pokyn zasypať to vápnom,“ uzavrel Spevák.
Vlečúci sa problém
Bartoš si za svojimi slovami stojí. Vysvetlil, že celý problém so zverofarmou sa začal ešte v roku 1989. S výstavbou plota vtedy prišlo Poľnohospodárske družstvo Nová Závada, no štátne lesy ju, krátko po prevrate, zastavili. Dali odpor proti záberu lesného pôdneho fondu, takže legalizovať sa to nedalo.
„No a keďže došlo k zmene režimu, pôda sa začala navracať pôvodným majiteľom a k takémuto konaniu už bolo potrebné aj stavebné povolenie. To ale dodnes neexistuje, lebo by naň museli dať súhlas všetci vlastníci, čo sa nestalo,“ hovorí Bartoš s tým, že plot už ale stál. Za ním sa nachádzalo aj stádo dodané ešte družstvom.
„Vtedy tam mohlo byť zhruba sto kusov danielov, ktoré sa postupne rozmnožili. Medzitým sa do toho zamiešali aj iné druhy. Súčasný majiteľ to kúpil asi v roku 1997. Snažil sa to potom nejako legalizovať, no doteraz sa mu to nepodarilo,“ tvrdí.
Keďže väčšina pozemkov, až 60 percent, ktoré sa za plotom nachádzajú, sú jeho, súdom sa snažil dosiahnuť, aby ohradenie zrušili. „Majiteľ zverofarmy za pozemky nikdy neplatil nájom a ja k nim doteraz nemám normálny prístup. Povedal mi, že keď mu vopred ohlásim, kedy tam chcem ísť, dovolí mi to a príde otvoriť. Je irónia, že na vlastné si nemôžem ísť, kedy chcem,“ vraví trpko.
Súd to uzavrel tak, že Bartoš neuniesol dôkazné bremeno. „Sudca, ktorý o tom rozhodoval, kedysi pôsobil ako podnikový právnik družstva, kde pracoval aj Spevák. Robil tiež kúpnu zmluvu prebytočného majetku družstva. Asi teda nie je náhoda, ako to celé dopadlo,“ povedal Bartoš.
Keď sme sa chceli dozvedieť, či je oplotenie naozaj nelegálne, kontaktovali sme stavebný úrad v Dolnej Strehovej, v ktorého pôsobnosti je aj obec Pravica. Ján Greguš, ktorý ho vedie, sa však k téme vyjadriť odmietol. Podľa našich informácií ale tomuto ohradeniu stavebné povolenie chýba.
Janka Mylbachrová, ktorá je vedúcou odboru výstavby na Okresnom úrade v Banskej Bystrici nám vysvetlila, že oplotenie je väčšinou len drobnou stavbou, ktorá má tvoriť doplnkovú funkciu k nejakej hlavnej. V takom prípade stačí ohlásenie. „Je to určité opatrenie, ktoré ale my, aj keď sme obciam nadriadený orgán, nemôžeme skúmať. To môže urobiť jedine prokurátor,“ povedala. Keďže spis k tomu nevidela, môže sa vraj vyjadriť len vo všeobecnosti. „Ak hlavná stavba chýba, a je ňou teda len plot, stavebné povolenie je potrebné,“ dodala.