Najviac poberateľov dávok v hmotnej núdzi je na východnom Slovensku a juhu Banskobystrickej župy. Samosprávy otvorene hovoria, že toto prvenstvo majú kvôli marginalizovaným skupinám.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) nedávno upozornil, že prvá vlna pomoci je určená najmä osamelým rodičom či tým, ktorí majú jedno, dve, prípadne tri deti. Reagoval tak na narážky, že na príspevku sa obohatia najmä mnohopočetné rómske rodiny.
Krajniak oznámil, že jednorazovým príspevkom podporia približne 13 500 detí, ktoré spadli do hmotnej núdze od marca 2020 do konca apríla tohto roka. Rodičia ho dostanú na svoj účet 11. až 13. augusta. „Tí, ktorí využívajú poštový režim, ho obdržia medzi 18. až 28. augustom,“ objasnil minister.
Zároveň pripomenul, že v druhej fáze dostanú jednorazový príspevok aj ďalšie deti. Ten sa však zníži na 200 eur. „Prostredníctvom zvýšeného rodinného prídavku ich celkovo dostane viac ako 730 000 detí. Namiesto 25 eur im príde, v októbrovom termíne, 200 eur,“ doplnil Krajniak.
Peniaze nazmar?
Marianna Šebová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Pravdu informovala, že celkovo evidovali v marci 60 494 poberateľov hmotnej núdze. Spomínaný príspevok však navrhli poskytovať len ľuďom, ktorí majú nezaopatrené minimálne jedno dieťa. V rámci Slovenska je to spolu 20 537 rodín. „Nebude sa to týkať poberateľov náhradného výživného,“ podotkla Šebová.
Najviac poberateľov dávok v hmotnej núdzi, až 6 473, evidovali v marci v Košickom kraji. Z toho 1 261 v okrese Trebišov, nasledovali Košice-okolie s 1 149 a Spišská Nová Ves s 1 119 poberateľmi.
Prešovský kraj mal v rovnakom období 6 107 poberateľov, pričom rovných tisíc bolo v okrese Vranov nad Topľou. Oveľa lepšie však na tom neboli ani okresy Kežmarok (931), Prešov (817) či Sabinov (699).
V Banskobystrickom kraji to suverénne „vyhral“ okres Rimavská Sobota s 1 585 poberateľmi. Za ním sú Revúca (902), Lučenec (705) a Brezno (460).
Rimavskosobotský primátor Jozef Šimko vraví, že za vysoké číslo spojené s ich okresom môže veľká nezamestnanosť, ktorej miera presahuje 22 percent. Na Slovensku držia dlhodobo v tomto smere prvenstvo. „Okrem toho máme veľký počet obyvateľov rómskeho pôvodu. Len u nás v meste máme lokalitu, kde ich dokopy žije 1 152,“ povedal s tým, že ďalší bývajú v okolitých obciach.
Šimko mieni, že jednorazová dávka ich adresátom nepomôže. „Už predtým sa niektorí poslanci národnej rady vyjadrili, že nasledovať bude trojdňový bašavel, na ktorý tie peniaze minú. Niektoré rodiny to možno použijú na správnu vec a v takom prípade to určite má svoj význam. Mám o tom ale pochybnosti a obávam sa, že tie prostriedky vyjdú nazmar,“ dodal primátor.
Menej príležitostí
Podobne sú na tom v Trebišove, kde je miera nezamestnanosti viac ako 16 percent. „Máme tu tiež vysoké percento marginalizovanej rómskej komunity, čo asi hovorí za všetko. Práve táto skupina sa nachádza v najväčšej sociálnej biede a zlých podmienkach,“ uviedla trebišovská hovorkyňa Martina Mištaničová.
Tento problém je podľa nej výrazný obzvlášť na východe krajiny. „Ďalšia vec je, že v oblastiach Zemplína a Tokaja je menej pracovných príležitostí ako v Bratislave, Nitre či v iných častiach Slovenska. No a ohodnotenie tu zamestnanci tiež nemajú také, ako na západnom Slovensku,“ poznamenala.
Hovorkyňa je presvedčená, že jednorazový príspevok má význam. „Samozrejme, každá finančná dotácia je pozitívna a verím, že aj v tomto prípade pomôže,“ uzavrela.
O užitočnosti tohto kroku nepochybuje ani ústredie práce. „Máme za to, že tento príspevok pomôže práve tým domácnostiam s nezaopatrenými deťmi v hmotnej núdzi, ktoré boli v čase pandémie najviac vystavené jej nepriaznivým sociálnym a ekonomickým následkom,“ hovorí Šebová. Podľa nej pri nich možno predpokladať, že nemajú finančné prostriedky, ktorými by zmiernili dôsledky pandémie.