Rozprávkovú dedinku zdobia postavičky z Dobšinského príbehov

Ježibaba z perníkovej chalúpky, Janko Hraško či Dlhý, Široký a Bystrozraký sprevádzajú turistov, ktorí navštívia malú obec Drienčany. Práve tam prežil značnú časť života najväčší slovenský rozprávkar Pavol Dobšinský.

13.07.2021 09:45
Drienčany, Dobšinský, rozprávky Foto: ,
Rezbár Ľuboš Majan medzi sochami Širokého a Bystrozrakého.
debata

V dedine, kde Dobšinský pôsobil ako evanjelický farár, pribudlo osem drevených sôch. Tie predstavujú rozprávkové postavy a legendy odohrávajúce sa v okolí Drienčan, ktoré si náš významný spisovateľ zamiloval. Sochy tam inštalovali vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kra­ja.

Projekt podporila sumou 5 811 eur. „Naším cieľom bolo doplnenie nových a výmena zničených sôch s rozprávkovou tematikou. Dotvárajú celkový kolorit obce, zároveň sú súčasťou tunajších turistických atrakcii,“ povedal starosta Peter Švoňava.

VIDEO: Rozprávková dedinka.

Video

Pribudnú ďalšie

Osem drevených postavičiek je rozmiestnených vo viacerých lokalitách Drienčan. Na námestí stretnú turisti napríklad legendárnu trojicu známu pod menami Dlhý, Široký a Bystrozraký. Pri slnečných hodinách uvidia Janka s Marienkou a neďalekú autobusovú zastávku „stráži“ ježibaba.

Náučný chodník Drienčanský kras zdobí Zlatá priadka. Nechýba ani princezná Milica z románu Valgatha, ktorý hovorí o dnes už zaniknutej pevnosti a bojoch medzi bratríkmi a Huňadyovcami.

Autobusovú zastávku v Drienčanoch „stráži“...
Múzeum rozprávok sa nachádza v priestoroch...
+2Michal (5) a Matúš (12) vyrastajú v...

Autorom niektorých zo spomínaných sôch je Ľuboš Majan. „Vytvoril som ich niekoľko – Zlatú priadku, Marienku, Širokého a Dlhého, ktorý je vysoký zhruba 2,5 metra. S prestávkami som na ňom robil asi týždeň,“ povedal. Pripomenul, že Bystrozrakého či Janka Hraška vyrezal jeho kolega Ján Maciak.

„Je to odkaz na tvorbu Pavla Dobšinského, chceme tak vyzdvihnúť jeho poslanie v Drienčanoch,“ vraví Majan, ktorý je odhodlaný v tejto práci pokračovať aj na svoje náklady. „Plánujem tu vybudovať vlastný rezbársky dvor,“ podotkol. Doplnil, že postupne pribudnú ďalšie rozprávkové postavičky. Najbližšie by to mali byť Mahuliena, zlatá panna a Popolvár.

Okrem sôch sa Drienčany môžu pochváliť aj inými atrakciami. Za pozornosť stojí Múzeum slovenskej rozprávky, ktoré sa nachádza v pamätnej fare, kde Dobšinský býval so svojou rodinou. O jeho životnom diele, ale tiež súkromí, vie pútavo rozprávať súčasný evanjelický kňaz Štefan Gabčan.

V rámci prehliadky turistom ukáže nielen bývalú faru, kostol či Dobšinského hrob, ale aj zvonicu, z ktorej je krásny výhľad na celú obec. „Pre istotu je potrebné telefonicky sa nahlásiť aspoň deň vopred. Kontakt nájdu turisti na našej webovej stránke,“ objasnil Gabčan.

Zbierajú zážitky

Petra Šuhajdová z Krajskej organizácie cestovného ruchu podčiarkla, že neopísateľným zážitkom je aj návšteva Drienčanského krasu. Ten je známy jaskyňami, jazierkami, škrapmi a závrtmi. Jeho dĺžka, so začiatkom v Obci Teplý vrch, kde sa nachádza aj známa vodná nádrž, je 7,5 kilometra.

Pri tvorbe komunikačného konceptu banskobystrickej župy ako turistickej destinácie sa podľa Šuhajdovej pracovalo práve so skutočnosťou, že Dobšinský chodil po kraji a zbieral príbehy. „Mnohé jeho rozprávky sa začínali slovami Za horami, za dolami a tento názov sme si vybrali aj pre náš zážitkový projekt. Náš kraj je plný príbehov tak, ako aj Dobšinského zbierky. My tiež chodíme po regiónoch a zbierame zážitky, ktoré potom ponúkame návštevníkom,“ vysvetlila Šuhajdová.

Na Drienčany a okolie sa prišiel pozrieť tiež predseda BBSK Ján Lunter. „Ľuďom majú čo ponúknuť. Je tu skvelý potenciál na to, aby tieto miesta objavovalo stále viac turistov,“ mieni Lunter. „Táto nepoškvrnená príroda v kombinácii s ľuďmi, ktorí sú pripravení sprostredkovať ju návštevníkom, je šancou pre rozvoj udržateľného turizmu v regióne,“ uzavrel.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Banskobystrický kraj #Pavol Dobšinský #Drienčany