Banská Štiavnica: Mesto so silným geniom loci

Niektorí by možno nesúhlasili, no mnohí vravia, že Banská Štiavnica je najkrajším mestom na Slovensku. Fanúšikov si získala svojou malebnosťou, históriou a bohatou kultúrou.

, 16.07.2021 12:00
Námestie Svätej Trojice, Banská Štiavnica Foto: ,
Námestie Svätej Trojice.

Pred 16 miliónmi rokov bola na území tohto banského mesta pravdepodobne najväčšia sopka v Európe, ktorej sa hovorí Štiavnický stratovulkán. Siahal do výšky štyroch a šírky päťdesiatich kilometrov. V období spánku jeho vnútro ochladlo, prepadlo sa a vznikla takzvaná kaldera, v ktorej dnes leží Štiavnica.

Sopka vytiahla na zemský povrch zlato a striebro, ktoré sa tam ťažilo od nepamäti. „My naozaj nevieme, kedy sa to všetko začalo,“ hovorí riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Banská Štiavnica Igor Kuhn.

Veselé leto s Pravdou Dávame do pozornosti Chcete vyhrať dovolenku v Thajsku? Zapojte sa do našej súťaže a hrajte o viac ako 85 skvelých cien

Isté je, že tam vzniklo mestečko neobvyklé svojou krásou a spojením s prírodou. „Jeho okolie, teda susedné obce, však kedysi vyzerali úplne inak. Bola to jedna otvorená fabrika, kde nechýbali kováčske dielne, hámre či stúpy. Jednoducho velikánska továreň, ktorá šírila dym a zápach,“ pokračoval riaditeľ.

Objasnil, že rozryté kopce neskôr pochovala príroda – zarástli zeleňou a práve to má svoje čaro.

VIDEO: Leto s Pravdou – Banská Štiavnica, miesto s geniom loci.

Zem baníkov

Oficiálne zdroje uvádzajú, že územie Štiavnice osídlili Kelti, ktorí tam ťažili zlato, už v 3. storočí pred naším letopočtom. Najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako terra banensium, teda zem baníkov, pochádza z roku 1156.

V 13. storočí tam prišli osadníci z Tirolska a Saska, prvý dôkaz o ťažbe striebra je z roku 1217. Mestské privilégiá dostali v roku 1238.

V roku 1762 tam Mária Terézia založila Vysokú banícku školu, ktorú neskôr premenovali na Banícku akadémiu. Bola prvou svojho druhu v Európe a najstaršou technickou školou na svete. V roku 1919 ju presťahovali do maďarského Šopronu.

Ešte koncom 18. storočia bola Štiavnica s viac ako 20-tisíc obyvateľmi druhým najväčším sídlom na Slovensku – tesne za Bratislavou. Ťažba sa tam skončila až v 20. storočí. V decembri 1993 ju zapísali do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Štiavnica je známa tiež svojou multikultúrnou minulosťou. Najskôr ju ovládali Nemci, neskôr Maďari, no a pomerne veľké zastúpenie mali Židia. Zároveň sa tam sústredili najväčšie mozgy z celej Európy.

K najznámejším patria kartograf Samuel Mikovíni, prírodovedec Giovanni Antonio Scopoli, fyzik Christian Johann Doppler, mineralóg Ignác Anton Born či geológ Andrej Kmeť.

Žili tam tiež mnohí literáti – asi najznámejší z nich bol Andrej Sládkovič, no krátko tam pôsobil tiež Sándor Petöfi.

Trotuár, známy vyvýšený chodník, je vždy plný... Foto: Eva Štenclová, Pravda
Banská Štiavnica Trotuár, známy vyvýšený chodník, je vždy plný turistov.

Najväčší vodný zdroj

Kuhn pripomína, že Banská Štiavnica je romantické mesto, ktorého centrum prežilo v pôvodnej podobe. „Kompaktne nie je narušená žiadnou novou modernou zástavbou. Keďže leží na úpätí kopcov Paradajs a Glanzenberg, je krásna aj na pohľad,“ podčiarkol.

Magické je podľa neho spojenie kaviarničiek s tamojšou prírodou, ku ktorej neodmysliteľne patria okolité tajchy.

„Čiže pozostatky systému, ktorému hovoríme najväčší vodný stroj sveta – rozkladal sa na území asi stotisíc futbalových ihrísk,“ poznamenal.

Zároveň upozornil, že v Štiavnici je možné chodiť na výlety po kopcoch, ktoré sú rovnako strmé ako v Tatrách a ponúkajú výhľady krásne ako ktorékoľvek iné hory.

„Výhoda je v tom, že večer si turisti môžu sadnúť do kaviarne a užívať si mestský svet,“ povedal. Vzápätí spomenul, že Štiavnica má neuveriteľný šarm, energiu a mimoriadne silný genius loci.

„Preto je veľmi obľúbená a je asi najkrajším slovenským mestom. To netvrdíme my, ale ľudia, ktorí sem chodia,“ upozornil.

Hovorí sa, že kto nebol v bani, nebol v Štiavnici – jej podzemie je nimi prevŕtané ako ementál. Prístupné sú dnes štyri. Priamo v centre sú to štôlne Michal, Glanzenberg a kúsok za mestom Bartolomej, ktorá je hlavnou atrakciou Banského múzea v prírode.

Za pozornosť stojí tiež autentická baňa Starovšechsvätých, ktorá sa nachádza v neďalekej Hodruši-Hámroch.

Kostol sv. Kataríny. Foto: Eva Štenclová, Pravda
kostol sv. katariny, Banská Štiavnica Kostol sv. Kataríny.

Mesto plné múzeí

Čo sa ostatných pamiatok týka, ikonická je baroková kalvária, ktorú vyhľadávajú davy turistov. V centre sa vynímajú neskorogotický Kostol sv. Kataríny a Starý zámok, ktorý bol pôvodne románskou bazilikou, no neskôr ju prestavali na obrannú pevnosť – teraz je tam múzeum.

Centrálnemu námestiu dominuje súsošie Svätej Trojice, podľa ktorého je aj pomenované. Vizuálne nápadný je Nový zámok s expozíciou o Turkoch, no a vynechať netreba ani tamojšie galérie.

V Štiavnici stále pribúdajú aj nové múzeá. K nim patrí Banka lásky s príbehom Maríny a Sládkoviča, tiež rodný dom Deža Hoffmanna, teda dvorného fotografa skupiny Beatles.

Na hlavnom námestí vzniklo len nedávno moderné múzeum Infinitórium, ktoré ponúka zrkadlové ilúzie.

„Je to čerstvá novinka. Ak by si to tu ale turisti chceli vychutnať naplno, nemali by sa motať len po hlavnej ulici. Treba si vyšliapnuť trošku vyššie a pozrieť si mesto odtiaľ. Výhľady z kopca sú nádherné a stoja za to,“ doplnil Kuhn.

Leto s Pravdou: Tipy na celé prázdniny

  • PONDELOK: Rodinná turistika
  • UTOROK: Slovensko vo filmoch
  • STREDA: Kúsok za humnami
  • ŠTVRTOK: Kúpanie a kúpele
  • PIATOK: Musíte zažiť

Letný seriál nájdete v denníku Pravda aj na Pravda.sk

Zapojte sa do LETNEJ SÚŤAŽE!

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Leto s Pravdou #banská štiavnica