Tím, ktorý sleduje medvede, pristúpil už aj k eutanázii kusov, ktoré si zvykli na ľudí. Dopadla tak napríklad medvedica, ktorá z Hrebienka zišla až do Žiarskej doliny.
Maroš Voronič a jeho manželka Adriana už v roku 2017, keď na Liptove museli utratiť medvedicu Ingrid s mláďatami, začali uvažovať, ako čo najefektívnejšie zabrániť medveďom v rabovaní kontajnerov. Každý rok ponúkajú nové a nové riešenia. Tak to bolo aj nedávno.
VIDEO: Testovanie špeciálnych kontajnerov v košickej zoo.
„Košická zoo s nami spolupracuje už štvrtý rok. Vždy sa dohodneme, a medveď Žabo, ako hlavný účinkujúci, odskúša naše vymyslené zábrany. Vynechali sme kvôli korone iba minulý rok, ale teraz sme doniesli dva varianty ochrany menších plastových kontajnerov a k tomu ešte aj ‚klietku‘ na kontajner s biologickým odpadom, ktorý musia mestá separovať,“ hovorí Maroš, ktorému okrem manželky pomáhajú aj jeho dvaja synovia.
Dvadsaťpäťročného maca Žaba inšpektor chovu košickej zoo Jozef Lenard zatvoril vo vnútornom koterci a Voroničovci sa pustili do inštalácie. Okolo žltého kontajnera naťahali akoby elektrický ohradník a druhý kontajner postavili do klietky, ktorej základové tyče boli zabité do zeme v hĺbke až dva metre. Medveďa k akcii lákali vianočkou a medom.
Špeciálne zábrany kontajnerov z rodinnej firmy Voroničovcov, ktorá sa volá Medveďobijci, sú účinné a finančne nenáročné. „Vytvárame skôr psychologickú bariéru pre medvede. V podstate útočíme na ich červený gombík v hlave. Vychádzame z poznatkov Pavlovovho reflexu. Pre zrakový podnet nainštalujeme akože elektrický ohradník, čo je vlastne obyčajná špirála. Aj túto vieme nahradiť lacnejším typom. Okrem toho do kontajnera montujeme reproduktor, ktorý imituje zvuk elektrického výboja,“ popisuje prvý experiment so žltým kontajnerom, ktorého sa medveď ani po hodine krúženia okolo neho nedotkol.
Lahôdky z čierneho kontajnera však zožral úplne bez problémov. Dokonca vylízal aj vrchnú dosku, na ktorej bol med. „Bojovať s klietkou sa mu asi veľmi nechce. Myslím, že by ju bez problémov rozobral. Doteraz sa mu vždy podarilo dostať sa do kontajnera. Dnes sa tak asi nestane. Vyhral strach nad pažravosťou,” skonštatoval Lenard, ktorý zo svojej praxe vie, že zvieratá si nekomplikujú život ako ľudia. „Hľadajú si najjednoduchšie riešenie. Myslím si však, že ak by z toho oplotenia nikdy nedostali výboj, prestali by sa ho báť.“
„Zatiaľ máme vo Vysokých Tatrách nainštalovaných pár takýchto kontajnerov. Monitorujeme ich cez kameru a keď sa medveď priblíži, pustíme im zvuk z reproduktora. Neskôr by sa mohlo všetko zautomatizovať, napríklad na pohybový senzor. Elektrické ohradníky sa nám veľmi neosvedčili, pretože z nich ľudia kradli baterky a systém ostal nefunkčný. Stáva sa to pomerne často, preto sme hľadali iné riešenie,“ hovorí Voronič.
Ohradníkov sa boja aj voľne žijúce medvede. Stretávajú sa s nimi v prírode. Ohradené sú nimi napríklad pastviská kráv, koní či oviec, ale využívajú ich aj včelári.