Bezplatné prehliadky miest súvisiacich s Hlinkom sú spojené s lektorským výkladom. Po jeho stopách sa návštevníci môžu vybrať do ružomberského mauzólea aj do domu v Černovej, kde sa narodil a vyrastal. Vstupenka potrebná nie je, v júli a auguste je to pre záujemcov otvorené úplne zadarmo.
VIDEO: Mauzóleum Andreja Hlinku.
Rekordná návštevnosť
„Takéto prehliadky mesto nerobí prvýkrát. Je to atrakcia, ktorá turistov dosť láka. Vlani sme mali rekordnú návštevnosť, len do mauzólea prišlo, počas dvoch letných mesiacov, viac ako tisíc ľudí,“ povedal ružomberský hovorca Viktor Mydlo.
„Bežne v roku je to inak zatvorené. Osobnosť Andreja Hlinku stále láka mnohých, preto radi túto možnosť využijú,“ poznamenal.
Ak sa tam chce niekto dostať aj mimo letného obdobia, po kontaktovaní mestského úradu mu to vraj bez problémov umožnia. Ide však o ojedinelý jav, väčšinou sa takto zvyknú ohlásiť nejakí bádatelia.
„Dom v Černovej je otvorený celoročne, no tiež sa musia ľudia vopred ozvať,“ doplnil Mydlo, ktorý má k tejto významnej osobnosti našich dejín špeciálny vzťah.
„Môj prastarý otec, ľudový sochár Viktor Mydlo, bol Hlinkovým blízkym priateľom. Priamo na jeho objednávku vytvoril viacero sôch, ktoré sa v meste nachádzajú dodnes. Vykresal tiež jeho busty a spolu s ďalším umelcom Fraňom Štefunkom zhotovili aj Hlinkovu posmrtnú masku,“ vysvetlil.
Vzápätí nám ukázal priestory súčasnej radnice, kde sa kedysi nachádzala aj časť fary a národovec tam poslednýkrát vydýchol. „V kancelárii viceprimátora mesta je osadená tabuľa, ktorá informuje, že tu zomrel Andrej Hlinka,“ pozrel hovorca na sklenenú dosku so slovami, ktoré to potvrdzujú.
„Je to ale trochu nesprávne označené, lebo v skutočnosti skonal vo vedľajšej miestnosti. Tu bola jeho pracovňa. Isté však je, že v týchto priestoroch žil a potom aj zomrel,“ objasnil.
Rakva bez tela
Samotné mauzóleum je podľa lektora Jaroslava Kmeťa turistami vyhľadávané vo veľkom počte. „V návštevnosti zrejme prekonáme minuloročný rekord. Prichádzajú sem ľudia z celého Slovenska, ale tiež zo zahraničia,“ vraví.
Pripomenul, že ide o pamätná miesto, kde sa v rokoch 1939 až 1945 nachádzalo, v originálnej presklenej rakve, telo nášho významného politika, kňaza a najmä národného buditeľa. „Pretože povznášal slovenský národ počas silnej maďarizácie v Uhorsku a tiež za prvej Československej republiky v jej zložitých pomeroch,“ poznamenal Kmeť.
Po smrti uložili Hlinkovo telo, ako si sám želal, do krypty jezuitov na ružomberskom cintoríne. O rok nato však dalo mesto postaviť, na uctenie si jeho pamiatky, mauzóleum. „Keďže v septembri 1944 začalo povstalecké lietadlo s bombardovaním tohto pamätníka, telo sa v nasledujúcom roku rozhodli ukryť na bezpečné miesto pred nástupom komunistického režimu,“ pokračoval lektor.
Upozornil, že dodnes nie je známe, kde sa pozostatky nachádzajú. Originálna rakva sa do mauzólea vrátila až v roku 2003. „Vpredu na nej vidieť stopu po prestrelení sovietskym vojakom. Došlo k tomu v roku 1968, keď bola dočasne umiestnená v bratislavskom Dóme sv. Martina. Údajne sa tam už ale telo vtedy nenachádzalo,“ doplnil s tým, že toto zmiznutie zostáva záhadou.
Nádej, že by sa telo niekedy našlo, je mizivá. V Ružomberku sa však povráva, že o tom, kde by mohlo byť, vedia ešte stále traja žijúci ľudia. Potomkovia Hlinkových súčasníkov si vraj toto tajomstvo posúvajú z generácie na generáciu.
Dom v Černovej
V mauzóleu sme stretli turistku, ktorá si jeho návštevou splnila celoživotný sen. „Prišla som sem s desaťročným vnúčikom až z Hlohovca. Môj dedko, bankár, bol Hlinkov kamarát. Dokazuje to aj ich súkromná korešpondencia,“ hovorí pani Zuzana.
„Vždy som sem túžila ísť, no kým som mala malé deti a robotu, nebol na to čas. Konečne som sa dočkala a dnes som sa sem prvýkrát vybrala vlakom,“ povedala spokojne. „Veľmi sa teším, že to tu takto sprístupnili a je o to záujem. Vždy tvrdím, že kto nemá minulosť, nezaslúži si budúcnosť. Treba si ju pripomínať,“ uzavrela.
Kto by sa chcel o Hlinkovi dozvedieť viac, môže bezplatne navštíviť aj jeho rodný dom v mestskej časti Černová. Lektorka Alexandra Koreňová nám ukázala miestnosť s nábytkom, ktorý mal tento kňaz na svojej ružomberskej fare. V skrini je jeho ornát, no nechýbajú ani osobné veci ako cestovný pas či kožená taška. Vo vitríne vystavujú tiež skalu, ktorú mu hodili do okna, lebo vo voľbách podporil Vavra Šrobára.
V ďalšej izbe je veľký priestor venovaný tragédii v Černovej, ktorá sa odohrala 27. októbra 1907. Hlinka bol v tej dobe väznený a suspendovaný, takže nemohol vysvätiť tamojší kostol, ktorého výstavbu sám inicioval. Miestni sa bránili proti tomu, aby to urobil niekto iný.
„Kvôli tomu žandári zastrelili pätnástich ľudí. Štyridsiati utrpeli ľahké a dvanásti ťažké zranenia. Na fotografii je vyznačené miesto streľby,“ ukázala lektorka na spomínaný bod. Krvavý masaker si všimli aj vtedajšie svetové médiá, ktoré o ňom informovali.
Stopa po Hlinkovi je v Ružomberku na každom kroku. Veľká expozícia venovaná jeho osobe je aj v Liptovskom múzeu, ktorého zriaďovateľom je Žilinská župa.