V minulosti ho nazývali aj Veľké Vihorlatské jazero, pretože je najväčšie vo Vihorlatských vrchoch a tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku po Štrbskom plese a Veľkom Hincovom plese vo Vysokých Tatrách.
Jazero je sopečného pôvodu. Vzniklo zahradením doliny Okny mohutným zosuvom zo svahu Motrogonu a Jedlinky. Upravili ho vybudovaním priehradného múru v 80. rokoch 19. storočia. Má rozlohu 13 hektárov a hĺbku 25 m. Na západnej a severnej strane sú pieskové brehy s miernym sklonom, východná časť je strmá a kamenistá. Pobrežie je členité, ale voda krištáľovo čistá.
Leží pri hraniciach Prešovského a Košického kraja, v chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, neďaleko Remetských Hámrov. Asi kilometer od jazera je parkovisko. Mierne stúpanie zvládnu aj menej zdatní turisti. Pri mostíku sa určite oplatí zastaviť. Vo vode vidno mnoho menších i väčších rýb, ako sú pstruh potočný, pstruh dúhový, čerebľa pestrá či slíž severný.
Okolité lesy vrátane jazera sú Národnou prírodnou rezerváciou patriacou do Svetového prírodného dedičstva UNESCO v piatom, najvyššom stupni ochrany. Aj preto sú všetky vodné aktivity, vrátane rybárčenia, člnkovania či kúpania zakázané.
Prekrásne pobrežie si však môžete užiť veľmi príjemnou prechádzkou. Okolo Morského oka totiž vedie zaujímavý a nenáročný lesnícky náučný chodník, ktorý má cca 2,5 kilometra s prevýšením 60 m. Je čiastočne prepojený s modrou turistickou značkou.
Pri prechádzke turisti natrafia aj na malý poľovnícky zámoček, ktorý pri juhozápadnom brehu dala v roku 1924 postaviť grófka amerického pôvodu Gladys Vanderbilt-Széchenyi, majiteľka okolitých lesov do roku 1945, aby sa jej dcéra mohla liečiť v prírodnom prostredí jazera. Dnes tento objekt slúži ako reprezentačná lesnícka chata, ktorú môže využívať aj verejnosť.
Lesná cestička vedie cez Vihorlatský prales, ktorý ukrýva mnoho pozoruhodných prírodných úkazov. Patrí do sústavy Svetového prírodného dedičstva UNESCO so spoločným názvom „Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy“. Sú domovom viacerých vzácnych druhov rastlín a živočíchov a predstavujú nenahraditeľné prírodné laboratóriá.
Nad hladinou Morského oka sa vypína jedna z dominánt Vihorlatských vrchov – Sninský kameň. Je z neho prekrásny výhľad na okolie. Zaujímavý je aj plochým skalným útvarom na vrchole, ktorý je zvyškom lávového prúdu. Taktiež je to významná botanická lokalita s výskytom kostravy vihorlatskej, rozchodníka ročného a jedinej horskej liany Karpát, plamienka alpínskeho. Žijú tam aj chránené živočíchy: vydra riečna, orol krikľavý aj výr skalný. Trasa je náročnejšia, dlhá štyri kilometre s prevýšením 400 metrov.
Na výlet k Morskému oku sa možno vybrať kedykoľvek. Počas horúceho dňa je tam príjemný chládok. V jeseni zasa neuveriteľne vyfarbené listy aj 250-ročných bukov. Kto sa však chce na Zemplíne okúpať, k Zemplínskej šírave je to od Morského oka autom 25 km a k Vinianskemu jazeru 33 km.