Bystriansku jaskyňu objavili v Pekle

Najväčšia jaskyňa južnej časti Nízkych Tatier sa nachádza v obci Bystrá. Vstup do tamojšieho podzemia poznali miestni od nepamäti, no ako prví tam v máji 1923 vošli Jozef Kovalčík a Ernest Laubert. Podstatné časti však objavil Kovalčík spolu s bratmi Holmanovcami cez priepasť Peklo – stalo sa tak v apríli 1926.

VIDEO: Návšteva Bystrianskej jaskyne.

Bystriansku jaskyňu sprístupnili verejnosti prvýkrát v roku 1939, no kvôli vojne len nakrátko. Opätovne sa tak stalo až v roku 1968. Odvtedy je z celkovej doteraz známej dĺžky viac ako 3 kilometre dostupných zhruba 580 metrov.

Dávame do pozornosti Chcete vyhrať dovolenku v Thajsku? Zapojte sa do našej súťaže a hrajte o viac ako 85 skvelých cien

Speleoterapiu zrušili

Z neplateného parkoviska je to k exteriéru jaskyne len na „skok“. Presun od auta k vchodu, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 565 metrov, trvá maximálne päť minút. Hoci v minulosti sa o tejto jaskyni hovorilo ako o jedinej bez schodov a rebríkov, teda prístupnej pre každého, nie je to úplne tak.

Bystrianska jaskyňa

Fotogaléria 7 fotiek

+4

Dokopy je tam 28 schodov, čo pre väčšinu nemusí byť veľkou prekážkou, no pre hendikepovaných ľudí áno. „Istú dobu sme boli v podstate bezbariéroví, chodili sem aj vozičkári a mamičky s kočíkmi. Pred piatimi rokmi sme to však zrušili. Tie priestory sú úzke, strmé a dochádzalo k situáciám, keď ľudia vyžadovali, aby sme ich tlačili my. Neuvedomovali si, že kapacitne to nie je možné. Obávali sme sa tiež úrazov,“ hovorí správca jaskyne Ján Vrabec.

Pripomenul, že od roku 1971 sa tam vykonávala aj speleoterapia, no tento rok ju zrušili. „Mimo prehliadkového okruhu sa nachádza Liečebná sieň, do ktorej chodievali pacienti s problémami horných dýchacích ciest či alergici. Žiaľ, tohto roku sme od profesora Svetozára Dluholuckého dostali oznam, že po polstoročí to tu končí,“ povedal o lekárovi, ktorý tam túto metódu v minulosti zaviedol.

Bystrianska jaskyňa, ktorá je okrem novembra a decembra otvorená celoročne, však určite stojí za pozornosť. Vytvorená je v tmavosivých doskovitých vápencoch s čiernymi rohovcami a dolomitoch stredného triasu.

Tieto horniny sa usadili v druhohorách pred zhruba 235 miliónmi rokov. Tvorili vápnitý kal v panvách teplého mora s hĺbkou do 200 metrov. Počas horotvorných pochodov sa zvrásnili, polámali a presunuli na súčasné miesto. V starších a stredných štvrtohorách jaskyňu vymodelovali ponorné vody Bystrianky pritekajúce do krasu z južných svahov Nízkych Tatier.

Jaskyňu zdobia stalaktity, stalagmity a ďalšie formy sintrovej výzdoby, najmä záclonovité útvary, ktoré vznikajú vyzrážaním uhličitanu vápenatého z roztoku obsahujúceho rozpustený vápenec. Miestami sa objavuje aj excentrická aragonitová výzdoba.

„Teplota sa tu počas celého roka pohybuje od 5,7 do 7 stupňov. Relatívna vlhkosť vzduchu je vysoká – kolíše medzi 92 a 98 percentami. Jaskyňa má priepasťovitý charakter. Počas 45 minútovej prehliadky v nej uvidíme tri priepaste s hĺbkou až 20 metrov,“ objasnila lektorka.

Vzápätí nás priviedla do Siene baldachýnov. „Je pomenovaná podľa útvarov, ktoré sa v nej nachádzajú. Dominuje jej Veľký baldachýn, ktorý je symbolom Bystrianskej jaskyne. Pod ním sa nachádza útvar v podobe zvedavej korytnačky a nad ním sú slonie uši,“ zasvietila baterkou na miesta, o ktorých práve rozprávala.

Mŕtvy partizán

Jednu z najkrajších častí, ktorú nazvali Klenotnica, zdobia krásne kvapľové útvary. Všetky sú živé, žltobielej farby, s vysokým leskom. Pozoruhodné sú tiež Zvonivé stalaktity v Katakombách. Inde zase vynikajú nástenné vodopády a pod nimi sintrové jazierka.

Najnižšia časť jaskyne sa volá Peklo, ktoré je v hĺbke 70 metrov. „Je to najnižšie položený bod prehliadkovej trate. Balvany, ktoré tu možno vidieť, sa zosunuli pri tektonickej poruche, čiže pri zemetrasení,“ vysvetlila lektorka.

„Nad rebríkom sa nachádza prvý objavný vchod do jaskyne, cez ktorý sem vošli bratia Holmanovci s Kovalčíkom,“ ukázala na spomenuté miesto. Ozrejmila, že v súčasnosti je to už úplne zasypané.

V jednej z menších jaskynných priepastí sa počas druhej svetovej vojny ukrývalo sedem chlapov z okolitých dedín až 21 dní. Približne v rovnakom čase postrelili pred vstupom do jaskyne partizána Gabriela Krupu. Odtiaľ sa doplazil dovnútra, kde našli jeho telo. Miesto nálezu sa nachádza v Zrútenom dóme a pripomína ho pamätná tabuľa s vencami.

Jaskyňa má aj svojich obyvateľov. Ide o trinásť druhov netopierov, pričom najpočetnejšie zastúpenie má podkovár malý v počte približne do 400 kusov.

„Ostatné druhy, ktoré sa tu vyskytujú, sú napríklad ucháč svetlý, netopier obyčajný a večernica malá, ktorá meria len štyri centimetre,“ povedala lektorka. Zároveň vysvetlila, že netopiere sa začiatkom novembra ukladajú na zimný spánok a zostávajú tak do polovice apríla.

Vo svojich aktívnych mesiacoch sa nachádzajú vo vyšších poschodiach jaskyne, aby to mali bližšie za potravou. V zime sa presúvajú nižšie a v Pekle ich je vtedy do 1 500 kusov.