Šokovaní návštevníci. Výzdoba v Demänovskej ľadovej jaskyni sa roztopila

Globálne otepľovanie sa odráža aj na vzhľade ľadových jaskýň. Na Slovensku sú pre verejnosť sprístupnené dve, no najmä tá v Demänovskej Doline zaznamenáva obrovské úbytky. Jaskyniari sú z toho nešťastní, ale stále je vraj šanca na zmenu.

, 24.08.2021 12:00
Demänovská, rok 2021 Foto: ,
Demänovská ľadová jaskyňa. Kmeťov dóm v roku 2021. Rozdiel oproti roku 2011 je obrovský.
debata (50)

Ľudia, ktorí Demänovskú ľadovú jaskyňu navštívili s odstupom viacerých rokov, sú šokovaní – naskytol sa im úplne iný pohľad, ako si pamätajú z minulosti. Najväčší ľadovec sa momentálne nachádza už len na podlahe centrálnej a najnižšie položenej časti známej ako Kmeťov dóm.

VIDEO: Demänovská ľadová jaskyňa bez ľadu.

Snažia sa to spomaliť

Správca jaskyne Michal Lopčiansky potvrdil, že vzhľadom k predchádzajúcim slabým zimám tam došlo k masívnemu úbytku ľadu. Tie sú v letnom období oveľa vyššie ako prírastky v zime. Vplyvom globálneho otepľovania sa biela výplň jaskyne dostala na minimum za ostatných približne sedemdesiat rokov.

„Vertikálne formy ľadovej výzdoby sa tu v tomto období nenachádzajú. Obdivovať ich je možné len na fotkách publikácií. Stále dúfame, že prídu aj lepšie časy a nie sme jedni z posledných ľudí, ktorí v jaskyni videli ľad,“ uviedol Lopčiansky.

Demänovská ľadová jaskyňa. Kmeťov dóm v roku... Foto: Eva Štenclová, Pravda
Demänovská ľadová jaskyňa, rok 2011 Demänovská ľadová jaskyňa. Kmeťov dóm v roku 2011. Rozdiel oproti roku 2021 je obrovský.

Šanca na zvrátenie situácie podľa neho stále existuje. „Príroda je nevyspytateľná. Ak by sa však v jaskyni, vplyvom vonkajších podmienok, zmenilo prúdenie vzduchu, je jedno či otvorením nového vchodu alebo chodieb, nový ľad by sa tu už tvoriť nemohol,“ vysvetlil správca. „Kým sa toto nestalo, aj keby zostala jaskyňa bez ľadu, stále je možnosť, že tu znova vznikne,“ hovorí.

Demänovská ľadová jaskyňa. V iných častiach...
Demänovská ľadová jaskyňa. Východ utesnili...
+5Demänovská ľadová jaskyňa, záber z 19. storočia.

Pokračoval, že ľad sa v jaskyni tvorí len zhruba päťsto rokov, no aj keby sa tam úplne stratil, tragédia to nie je. „Sme z toho nešťastní a smutní, no ľad sa v jaskyni nachádza len v prechodnom období. Kedysi tu nebol a je len otázkou času, kedy opäť zmizne,“ poznamenal.

Správca je presvedčený, že všetko by sa malo nechať na prírodu, no napriek tomu sa jej trochu snažia pomôcť a roztápanie spomaliť.

„Pri východe z jaskyne, kam sa v zime nasáva chladný vzduch, sme namontovali lexan. Na utesnenie sme použili aj plastovú plachtu. V lete tak chceme zamedziť prílevu teplého vzduchu, no využiť sa to dá aj v zime, keď po niekoľkých mrazivých dňoch príde oteplenie. Nie sú to všelieky, iba barličky,“ uzavrel správca.

Sprievodca Michal Salák nám vysvetlil, že v Kmeťovom dóme sa ľad drží počas celého roka, čo je základnou podmienkou, aby sa jaskyňa mohla nazývať ľadovou. „Kedysi siahala zamrznutá vrstva až do výšky chodníka, ktorý bol na nej v podstate položený. Teraz to kleslo hlboko pod jeho úroveň a museli sme tam dať betónové koly,“ ukázal na stĺpiky, ktoré cestičku podopierajú.

„Takýto stav tu bol aj po objavení zatiaľ nesprístupnenej Jaskyne mieru v päťdesiatych rokoch. Vtedy sa zmenilo odvetrávanie a začalo sa to tu roztápať,“ spomenul sprievodca podobný úkaz z minulosti.

Umelú atrakciu nechcú

Pavel Bella zo Správy slovenských jaskýň jeho slová potvrdil. Objasnil, že k roztápaniu došlo prerazením spodného vchodu a tým sa zmenila cirkulácia vzduchu. „Potom to museli zasypať,“ podotkol. Vzápätí upozornil, že vtedy išlo o úbytky ľadu vplyvom človeka a nie prírody. V súčasnosti ide o klimatické zmeny.

„Ľudstvo svojou činnosťou zvyšuje skleníkový efekt a dôsledkom je otepľovanie. Zasahuje to celú prírodu, jaskyne nie sú výnimkou. Tie ľadové sa odlišujú tým, že majú inú mikroklímu, sú vlastne pascou pre studený vzduch,“ hovorí Bella. Pripomenul, že voda, ktorá do takýchto jaskýň presakuje, nevytvára bežné kvaple, ale zamŕza.

„Každá ľadová jaskyňa má jeden otvor v hornej časti a za ním existuje šikmý až priepasťovitý priestor. Chladný vzduch je ťažší ako teplý, takže keď sa dostane k vchodu, nabehne dovnútra. Potom, uväznený v tej dutine, stagnuje. No a do tej pasce sa dostane len vtedy, keď je tuhá zima,“ ozrejmil s tým, že na tvorbu ľadu v jaskyni je potrebné jej prechladenie a voda.

„Tá sa tam musí dostať koncom zimy a na jar, keď je podzemie najviac premrznuté. Lenže bez topiaceho snehu, ktorého je v ostatných rokoch nedostatok, tam veľmi nemá čo presakovať a ľad sa nevytvára,“ povedal.

Či sa s tým dá aktuálne niečo robiť, je podľa neho otázne. „Necháme jaskyňu, ako ju príroda vytvorila, alebo z toho urobíme umelú atrakciu? To by už nebolo ono,“ mieni. V minulosti vraj videl niečo podobné v Japonsku.

„Konkrétne v oblasti Fudži. V názve mali ľadovú jaskyňu, no videli sme tam len vysekané kocky, ktoré priniesli v boxoch a vyložili ich na určitom mieste. To nie je naša cesta,“ podčiarkol.

Bella vraví, že touto problematikou by sa možno mali zaoberať aj organizácie špecializované na výskum klímy a jej zmien na Slovensku. „V rámci nejakého projektu by napríklad mohli skúmať, ako to vplýva na krajinu a tiež na jaskyne. Prírodu by sme však znásilňovať nemali,“ doplnil.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #jaskyňa #Žilinský kraj #Demänovská dolina
Flowers