Okolie skaly je ohradené plotom, pretože z výšky lietajú k zemi konáre, menšie stromčeky, kríky a sem-tam aj skaly. Ide o tretie čistenie skaly pod Devínskym hradom.
Podľa archeologičky Kataríny Harmadyovej, vedúcej oddelenia hradu Devín Múzea mesta Bratislavy ruiny horného hradu bolo konzervované a rekonštruované v 80. a 90. rokoch minulého stotočia. Ťažko až takmer neprístupné hradné bralo, najmä jeho 80 metrov vysoká severná stena, postupne zarástlo náletovou vegetáciou. Tá zasa rozrušuje historické murivá, ale aj samotné bralo.
Video: Na lane a vo veľkej výške – tak sa čistí Devínske bralo.
Harmadyová dodáva, že s celkovou obnovou a opätovným sprístupnením horného hradu horolezci vyčistili od náletov a skalnej sute neprístupné časti v rokoch 2014 až 2017.
Aby na promenádu pod hradom Devín nepadali uvoľnené časti muriva, múzeum sa pustilo do ich zabezpečenia. Čistenie skalného brala od náletovej zelene a odstraňovanie uvoľnených nestabilných kamenných blokov patrí už k pravidelnej údržbe.
Archeologička vysvetľuje, že devínska hradná skala je súčasťou jedinečnej archeologickej a historickej lokality. Dôležitá aj z hľadiska komplexnosti svojej geologickej stavby a horninovej náplne na extrémne malom území. Hradná skala je územím európskeho významu a platí tam 4. stupeň ochrany.
Nachádzajú sa tam biotopy európskeho významu a viacero chránených druhov rastlín a živočíchov. Devínske hradné bralo je vysoké 70 až 80 metrov a tvoria ho druhohorné (stredný trias) morské usadeniny – sivé vápence a dolomity, ktoré sa tam usadzovali pred 245 až 230 miliónmi rokov. Vo vápencovom hradnom brale sa nachádza 12 krasových a pseudokrasových jaskýň, trhlín a puklín, ktoré vznikli pred 13 až 16 miliónov rokov.
Areál hradu Devín bol osídlený už v mladšej dobe kamennej pred cca 5-tisíc rokmi, pripomína Harmadyová. „Nevieme presne, čo sa nachádzalo na hradnej skale v praveku, ale je pravdepodobné, že už prví obyvatelia objavili skalné pukliny a jaskyne v nej. Neskoršie stredoveké osídlenie však tieto stopy zničilo,“ pokračuje.
Na skalnom brale bola na konci 13. storočia postavená valcová veža s britom, v ktorej strede bol vstup do podzemných jaskýň, ktoré boli čiastočne osekané a umelo upravené.
V nasledujúcich storočiach vyrástol postupne na skalnom brale mohutný, tzv. horný hrad s fortifikačnou sústavou, pozostávajúcou z niekoľkých pásov hradbových múrov a obranných bášt, obytných stavieb ale aj reprezentatívnych priestorov.
Definitívna skaza Devínskeho hradu prišla v lete 1809 počas obliehania Bratislavy. Napoleon vydal rozkaz na obsadenie hradu Devín a zničenie všetkých opevnených budov a opevnení, s výnimkou tých, ktoré slúžili jeho armáde na ostreľovanie. Vojaci podmínovali horný a stredný hrad, ktoré následne vyhodili do povetria.