V uplynulých dňoch Krajský súd v Prešove rozhodol v prospech Ľubice. Kežmarok pripravuje kasačnú sťažnosť.
V roku 1992 sa oddelila obec Ľubica od mesta Kežmarok. Ešte koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia, na pomedzí oboch aglomerácií, bolo postavené Sídlisko Juh. V tom čase bola Ľubica ešte mestskou časťou Kežmarku.
Petície a rozsudky
Mesto Kežmarok sa snaží získať územie s rozlohou približne 12 hektárov, na ktorej v súčasnosti leží časť sídliska Juh, kde žije vyše štyritisíc obyvateľov. Katastrálna hranica v niektorých prípadoch prechádza priamo cez jednotlivé byty. Na spornom území sa nachádzajú štyri bytovky. Pre problémy s pozemkami podpísali obyvatelia tohto sídliska viaceré petície. V apríli 2019 to bola tretia v poradí. Za zachovanie časti sídliska Juh hlasovalo viac ako 70 percent obyvateľov sporného územia, ktorí chcú bývať v Kežmarku.
Koncom mája minulého roka Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor vykonal zámenu pozemkov na katastri a zároveň zmenu katastrálnej hranice Kežmarok – Ľubica na základe uznesenia vlády z 31. mája 2005. Obec Ľubica podala na tento úkon správnu žalobu, ktorej odkladný účinok priznal Krajský súd v Prešove vo februári tohto roka.
Na základe rozsudku Krajského súdu v Prešove by mal byť zrušený zápis zmeny hranice katastrálneho územia Ľubice a Kežmarku tak, aby časť sídliska Juh bola opäť súčasťou obce Ľubica. Mesto Kežmarok nesúhlasí s rozhodnutím súdu a v stredu podalo voči tomuto rozhodnutiu kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd.
„Vzhľadom na okolnosti pri rozhodovaní nie sme prekvapení výsledkom. Napriek tomu, že mesto Kežmarok požadovalo na krajskom súde verejné pojednávanie, ten rozhodol bez našej prítomnosti. A to i napriek tomu, že mesto bolo súdom určené za spoločného zástupcu 1 463 obyvateľov sporného územia. Krajský súd sa s našimi argumentmi v odôvodnení nevyrovnal a ani jednou vetou sa nevyjadril k vôli ľudí ostať Kežmarčanmi,“ uviedol primátor Kežmarku Ján Ferenčák.
Kde sa stala chyba?
Pozemky boli do zápisu zmeny územného plánu katastrálneho územia priradené Kežmarku, ale sú stále vo vlastníctve obce Ľubica. Podľa Jána Ferenčáka aj preto mesto Kežmarok na nich nikdy nemohlo vykonať žiadne výrazné úpravy a zmeny. „Podielové dane za obyvateľov sporného územia brala niekoľko rokov obec Ľubica, rovnako ako dane z nehnuteľností na tomto území. Napriek tomu sa mesto o týchto obyvateľov, ktorých berieme za svojich, staralo a vždy sa starať bude,“ pokračoval Ferenčák.
Mesto Kežmarok plánuje urobiť všetky potrebné kroky pre to, aby rozhodnutie Krajského súdu bolo prehodnotené na Najvyššom súde. „Verím, že Najvyšší správny súd zváži všetky zákonné dokumenty a argumenty zainteresovaných strán, vrátane mesta Kežmarok a jeho obyvateľov. Budeme bojovať za nápravu. Vždy som si vážil a hájil názory našich občanov a budem ich hájiť aj naďalej,“ uzavrel primátor.
Podľa právničky obce Ľubica Viery Mačákovej rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. „Po nadobudnutí jeho právoplatnosti bude rozsudok pre každého právne záväzný, ale bude možné proti nemu podať opravný prostriedok – kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou aj udeje,“ konštatovala na webovej stránke obce právnička. Uviedla tiež, že obec teší skutočnosť, že súd dal za pravdu ich argumentom, nie argumentom protistrany, ani argumentom ďalšieho účastníka konania – mesta Kežmarok, a nateraz si môže opäť vydýchnuť – právo bolo prisúdené obci Ľubica.
Správny súd dospel k záveru, že uznesenie vlády z roku 2005 nie je listinou spôsobilou na zápis záznamom, keďže toto uznesenie bolo prijaté na základe protiústavnej novely zákona o obecnom zriadení a nemôže byť právne relevantným dokumentom v zápise zmeny katastrálnej hranice obcí Ľubica a Kežmarok. Mesto podľa rozsudku malo odmietnuť vykonať záznam.