Svet si 10. októbra pripomína Deň duševného zdravia. S alarmujúcimi výsledkami prieskumu prišla aj Liga za duševné zdravie. Podľa neho trpí úzkosťami každý štvrtý až piaty Slovák a približne štvrtina Slovákov uviedla, že má medzi blízkymi človeka, ktorému diagnostikoval duševnú chorobu lekár. Predpokladá sa, že len na Slovensku má psychické problémy 300– až 400-tisíc osôb.
Do denného stacionára na II. psychiatrickej klinike Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach prichádzajú ľudia väčšinou po hospitalizácii s najzávažnejšími diagnózami, ako je napríklad schizofrénia, tzv. veľká depresia či recidivujúca depresia. Časť ich je aj v tzv. pokračujúcej fáze poruchy. V rámci terapie pripravili hlavne pre seba bábkové divadelné predstavenie. Odborná garantka Slávka Dubinská hovorí, že to bolo výsledkom ich dlhodobej práce s klientmi. „V našom stacionári pracujeme s rôznymi terapiami, ako napríklad muzikoterapia, artterapia, biblioterapia či ergoterapia. Súčasťou sú aj iné kognitívne tréningy. Divadielko bol nápad klientov, ako sa posunúť ďalej a zosynchronizovať výsledky rôznych terapií.“
VIDEO: Bábkové predstavenie Čarovný les.
Nová terapia
Predstavenie Čarovný les vznikalo tak, že každý z klientov mal vyjadriť svoju najobľúbenejšiu rozprávkovú postavu, ktorá by mala charakterizovať jeho vlastnosti, temperament, povahu a to, čo ho najviac trápi. „Spoločne sme došli k záveru, že rozprávka, ktorú chceme stvárniť, by mala byť ich vnútorným vyjadrením a nielen prezentovaním lásky či vnútorných vzťahov medzi dvoma ľuďmi, ale práve to, ako sú oni chápaní v rámci spoločenstiev,“ hovorí o prípravách garantka.
Klienti stacionára sú autormi scenára, postarali sa aj o celé technické zázemie či o výber hudby. Sami si vyrábali aj bábky, ktorými sa hralo. „Základom bola plastová lyžička, ktorú sme vlastne obliekli do kostýmu. Zo začiatku sme chceli hrať iba za plachtou, až neskôr nám jeden kamarát vyrobil portál divadla z preglejky, vymysleli sme, ako urobiť oponu či vnútorné vybavenie javiska,“ vysvetľuje jeden z klientov, aktérov predstavenia. „Jednotlivé scény, bábky, pohyb bábok, dramaturgia či choreografia sú súčasťou rôznych terapií, ktoré sme takto dali do konečného celku,“ vysvetľuje lekárka. Na scéne sú dvaja vodiči bábok a ostatní nahovorili hlasy.
Problémy, o ktorých sa hovorí v rozprávke, sú reálne problémy autorov predstavenia. „Pacienti, ktorí sa chcú opätovne zaradiť do života po ťažkých hospitalizáciách, cítia ťažkú stigmu tým, že sú ako keby na okraji záujmu, na okraji spoločnosti či na okraji vzťahov. V stacionári sa cítia lepšie, lebo si tu vytvorili aj priateľstvá a väzby, ktoré si radi prenášajú aj do svojho života. Osobne som bola veľmi prekvapená, ako dokázali na projekte pracovať. Bolo obdobie, keď som nemohla byť z pracovných dôvodov s nimi a prípravy boli len na nich. Do práce sa pustili s veľkým úsilím. Po mesiaci práce s nimi sa nám podarilo potlačiť niektoré symptómy ich ochorení a klienti získali väčšie sebavedomie. Potešilo ich, že sami dokázali niečo urobiť, vedia prezentovať výsledok svojej práce a že ich vie aj niekto pochváliť.“
Takúto terapiu ešte v stacionári nerobili. Za posledné dva roky sa tam zmenil aj spôsob práce a divadielko je taký prvý hmatateľný výsledok, ktorý sa podarilo prezentovať. „Určite v tom chceme pokračovať, keďže sme videli neskutočný posun. Ľudia sa posunuli aj v sociálnych zručnostiach dopredu. Po rozhovore s nimi sme sa dohodli, že chceme ďalej prezentovať podobné malé javiskové formy, keďže sa v tom našli,“ načrtáva ďalšie smerovanie v stacionári Dubinská.
Covid ničí aj psychické zdravie
Na II. psychiatrickej klinike v tomto čase zaznamenávajú nárast počtu pacientov s úzkostnými poruchami či s poruchami adaptácie.
„Keď pátrame po anamnéze, tak väčšina z nich prekonala covid. Trpia takzvaným long covidovým syndrómom. Ukazuje sa, že takmer všetci pacienti, ktorí prekonali nejaké závažnejšie ochorenie, nielen dýchacích ciest alebo napríklad aj zápal pľúc, majú okrem iného aj neurogénne postihnutie. Koronavírus je vírus neurotropný, čiže sa dostáva aj do mozgu, tam sa rozmnožuje a napáda jednotlivé štruktúry a mení celkovo správanie ľudí,“ vysvetľuje Dubinská.
Ďalším problémom sú zložité zápalové zmeny v organizme, ktoré tiež napádajú mozog. „Po akútnej liečbe koronavírusu sa pacienti sťažujú na celkové vyčerpanie, neschopnosť opätovne sa zaradiť do spoločnosti, podať nejaký výkon, trpia chronickou únavou či pocitmi vyhorenia. Definujú to ako mozgovú hmlu, teda pocit zahmleného myslenia, neschopnosť sa vyjadriť či normálne fungovať. Čo je veľmi zlé, tieto pocity sa rozvíjajú do úzkostných stavov,“ pokračuje.
Lekárka hovorí, že psychiatrickí pacienti a pacienti, ktorí užívajú psychofarmaká, sú viac náchylní na infekciu aj reinfekciu koronavírusom. „Mnohí, čo už boli stabilní, sa k nám po prekonaní akútnej fázy ochorenia opäť vracajú. Mávajú obavy o budúcnosť či zapojenie sa do normálneho života. Aj keď sa samotné ochorenie snažili zvládnuť, ich postupný návrat do života im spôsobuje problémy. Preto je pre nich nevyhnutné, aby vyhľadali opäť odbornú pomoc,“ prízvukuje.
Po premiére rozprávky Čarovný les bola nálada v stacionári úžasná. Diváci, klienti stacionára, hercom zatlieskali. Pointou rozprávky je hlavne to, že šťastie a lásku si musia ľudia pestovať a venovať mu dostatočnú opateru. V predstavení vystupuje kráľ, princezná, zlá kráľovná, škriatok i dobrá víla a babička. Zlo prostredníctvom škriatka a kráľovnej ničí kráľovstvo. Babička však poradí princeznej, že dôležité sú spomienky. „Keď si na nejakú spomenieme, zobudí v nás radosť, ktorá tu už raz bola. Spomienka spojená s nejakou emóciou je ešte dôležitejšia. Všetci sme poskladaní zo spomienok a okrem vedomostí každá emócia z nás vytvára osobnosti,“ podčiarkuje lekárka Dubinská.