Prvá republika vznikla pred 103 rokmi. Na Orave si túto udalosť pripomenuli pietnym aktom spojeným so spomienkou na jedného zo zakladateľov Česko-Slovenska. Bustu generála Milana Rastislava Štefánika – vlastenca, vojaka, letca, slovenského politika a diplomata, odhalili za účasti desiatok ľudí. Pamätník mu postavili na dolnokubínskej ulici, ktorá nesie jeho meno.
VIDEO: Busta M. R. Štefánika v Dolnom Kubíne.
Na podujatí nechýbali, okrem ďalších významných hostí, zástupcovia českého veľvyslanectva či ministerstva obrany. Z nášho silového rezortu prišiel plukovník Miloslav Čaplovič. Atmosféru dopĺňali tiež členovia Československej obce legionárskej na čele s Milanom Mojžíšom.
Nedocenený sviatok
Viceprimátor Dolného Kubína Matúš Lakoštík podčiarkol, že tam pribudlo ďalšie krásne dielo, ktoré má slúžiť na spomienky, zveľadenie ducha a oživenie histórie. „Verím, že sa stane miestom vzdania vďaky na tých, ktorí formovali naše dejiny. Už v predošlých dňoch sa pri tomto pomníku objavovali sviečky, ktoré tu ľudia po večeroch zapaľovali,“ povedal.
Ferdinand Vrábel z Nadácie Milana Rastislava Štefánika pripomenul, že Československá republika vznikla ako demokratický parlamentný štát dvoch národov. „Dnes už neexistuje, ale jej ideový odkaz sa rozvíja ďalej. Patrí to k nehynúcim zásluhám Štefánika a jeho spolupracovníkov,“ uviedol.
S nápadom postaviť Štefánikovi v Dolnom Kubíne pamätník prišiel Jozef Krupa. „Od myšlienky vzdať úctu tomuto generálovi uplynuli štyri roky. Rovnaký čas mu trvalo, s jeho druhmi Masarykom a Benešom, aby položili základy nášho štátu. Nie náhodou sme vybrali termín spojený s výročím Česko-Slovenska, lebo do dnešných dní u nás tento sviatok nie je docenený,“ hovorí.
V súčasnosti podľa neho silnejú hlasy, že prvú republiku akoby priniesol bocian a prišla samovoľne. „Nie. Z tohto miesta chcem upozorniť, že naozaj vznikla so zbraňou v ruke. Pretieklo neskutočne veľa krvi. Na frontoch prvej svetovej vojny zahynulo 70-tisíc mladíkov a otcov rodín za monarchiu. Touto hroznou tragédiou vyrástla nevôľa ľudu, čo sa stalo základom budúceho štátu,“ priblížil Krupa.
Vzápätí objasnil, ako v meste vznikol nový monument. „Keď sa blížilo sté výročie Česko-Slovenska, skupina priateľov si zaumienila, že niečo urobia aj v Kubíne. Veď Štefánik obišiel celú zemeguľu, aby pomohol vzniku štátu. Takže toto je náš malý prínos na jeho poctu a odkaz, že republiku bolo treba vybojovať,“ vraví.
Zároveň vymenoval ďalších, ktorí, okrem neho, prišli s touto iniciatívou. „Pavol Kozáček, Milan Kurnota, Jozef Škvarka, Miloslav Roubal, Miloš Huba a Igor Fábry. Nemôžem zabudnúť na chlapov robotníkov, ktorí to budovali s takou láskou, s akou nám Štefánik nechal mladý štát,“ doplnil.
Otec pomáhal synovi
Bustu z bronzu vyhotovil akademický sochár a rodák z Oravy Stanislav Kľúčik. Osobne sa jej odhalenia, pre pracovnú zaneprázdnenosť, nezúčastnil, no pred časom sa vyjadril, že výrobu tohto diela konzultoval s viacerými ľuďmi. „Aby sa predišlo nejakým historizujúcim omylom. Rozmerovo je to zatiaľ moje najväčšie dielo – na výšku má sedemdesiat centimetrov a generál Štefánik je zachytený v životnej veľkosti,“ uviedol.
Na slávnosti však nechýbali jeho najbližší – otec, mama a sestra. „Naši rodáci s touto požiadavkou vyzvali syna, ktorý bol v tom čase študentom posledného ročníka Vysokej školy výtvarných umení v odbore socha, reštaurovanie kameňa a dreva. Návrhov a fotografií bolo veľa. Hľadali sme najrealistickejšiu podobu, aby bol Štefánik zachytený v hodnovernom pohľade,“ objasnil Stanislav Kľúčik starší, ktorý pri tejto práci mladému umelcovi pomáhal.
Autorom návrhu pamätníka v tvare trojuholníka, na ktorom je busta pripevnená, je architekt Stanislav Šutvaj. „Rozhodli sme sa, že to bude zliate zo železobetónu a vyhranené hrdzavým plechom. Dokumentuje to surovosť materiálu a priemyselnosť tohto miesta,“ ukázal na okolie ulice, ktorú dielo zdobí.