„Najskôr nám povedali, že to budú trojčatá, už to bol dosť veľký šok. Ale asi o tri týždne mi lekár oznámil, že vidí aj štvrté. Bol to veľký šok, ale zvládli sme to a pripravili sme sa na situáciu,“ hovorí mamka čerstvých slovenských štvorčiat 27-ročná Veronika.
Mesiace tehotenstva mala krásne. „Som najmä vďačná, hoci hrozilo veľa komplikácií, všetkému sme sa vyhli. V nemocnici som ležala len pár dní, takže som si tehotenstvo aj pekne užila.“ Veľmi jej pomáha manžel. „Otecko je úžasný, bol to on, kto ma najviac upokojoval od začiatku a stále upokojuje, že to spolu všetko zvládneme. Bábätkám sa všetkým darí a pekne priberajú, keď budú v poriadku a budú mať nad dve kilá, môžu ísť postupne domov," hovorí mama predčasniatok.
Štyria súrodenci sa musia naučiť všetko naraz – dýchať, sať, papať, prehĺtať. „Našťastie mám k nim v Detskej fakultnej nemocnici na Oddelení neonatologickej intenzívnej medicíny neobmedzený prístup. Prebaľujeme ich, nakŕmime ich spolu so sestričkou všetkých štyroch. Bábätká môžem brávať na ruky, aj klokankovať, podľa ich stavu a možností,“ dodáva spokojná mamka. Bábätká sú zdravé a vďaka špičkovej starostlivosti, ktorú im poskytujú v detskej nemocnici si ich rodičia budú môcť čoskoro zobrať domov.
Veľkú radosť z predčasne narodených štvorčiat mali obe nemocnice. „Oproti štandardnému pôrodu je to veľký rozdiel, takže sme radi, že pôrod cisárskym rezom dopadol veľmi dobre a že následná starostlivosť o bábätká v Detskej fakultnej nemocnici je špičková,“ povedal generálny riaditeľ univerzitnej nemocnice Ján Slávik, ktorý spolu s riaditeľkou detskej nemocnice MUDr. Jaroslavou Feketeovou odovzdal mamičke plienkovú tortu a monitory dychu pre všetky štyri bábätká.
Foto: UNLP
Mamička rodila cisárskym rezom koncom októbra na gynekologicko-pôrodníckej klinike pod vedením prednostu Peter Urdzíka. „Pre našu kliniku to bola obrovská radosť, musíme si uvedomiť, že viacpočetná gravidita je zriedkavejšia ako jednoplodová. A je oveľa náročnejšia pre mamičku, pokiaľ ide o starostlivosť o ňu, ale aj o vyvíjajúce sa bábätká,“ vysvetľuje a dodáva, že oproti štandardnému pôrodu s jedným dieťaťom, je takýto pôrod úplne iný. „Veľakrát končí viacpočetná gravidita cisárskym rezom, u troch a viacerých detí takmer stopercentne. Pričom často je nevyhnutné vykonať predčasný cisársky rez, teda predčasný pôrod, ako to bolo aj v tomto prípade. Aby sme neohrozili život niektorého z bábätiek, ani zdravie matky," vysvetlil Urdzík.
Aj starostlivosť o mamičku, ktorá čaká viac bábätiek, je intenzívnejšia. „Budúca mamička prichádza častejšie na kontroly, spravidla každé dva týždne. Veľakrát sa stáva, že takéto mamičky musíme opakovane prijať aj na hospitalizáciu do nemocnice, na sledovanie alebo, aby sme realizovali zákroky, ktoré zabránia prípadnému hroziacemu predčasnému pôrodu, či potratu. Podobne to bolo aj v tomto prípade,“ dodáva Urdzík.
Prednosta Urdzík hovorí, že najmä u viacpočetných gravidít (viac ako 3 plody) je veľmi náročné naplánovať dátum pôrodu, keďže podmienky sa tam môžu meniť z hodiny na hodinu, nie len zo dňa na deň. „Samozrejme, že musíme pri tom prísne sledovať plody, či u nich nedochádza k zaostávaniu v raste a či plodom nehrozí nedostatok kyslíka. Ak spozorujeme, že niečo nefunguje, je potrebné pristúpiť k cisárskemu rezu," podotýka.
Predčastniatka na Slovensku tvoria približne 9 percent z 55-tisíc porodených detí. Mnohé opúšťajú nemocnice po dlhých týždňoch, či mesiacoch. Niektoré si, žiaľ, nesú do života aj vážne dôsledky svojho skorého príchodu na tento svet. Skúsenosti aj s extrémne malými a nezrelými novorodencami v kritickom stave má Peter Krcho, primár meonatologického oddelenia na Tr. SNP, ktorý sa o zdravie novorodencov stará už 32 rokov. „Bol som súčasťou tímu, ktorému sa podarilo zachrániť dieťa s pôrodnou hmotnosťou 480 gramov," hovorí. Predčasne narodené dieťa prichádza na svet pred ukončeným 36. týždňom tehotenstva, za dolnú hranicu životaschopnosti plodu sa považuje 24. týždeň alebo váha 500 g.
Neonatológovia a zdravotnícky kolektív sú vždy veľkou nádejou rodín s predčasne narodenými deťmi, pretože im radia aj na ďalšej neľahkej ceste životom. Najviac sa ich rodí s pôrodnou váhou od 1 500 do 2 500 gramov. Tieto deti majú adaptačné ťažkosti, najväčšie problémy majú s pľúcami, potrebujú podporu v dýchaní, na to nadväzuje funkcia srdca, nezrelé je trávenie, vylučovanie, dieťa má tenkú pokožku, nedokáže adekvátne regulovať telesnú teplotu.
Deti, ktoré vážia viac ako 1 500 g by mali byť ošetrované už spolu s matkou. Materské mlieko totiž obsahuje nenahraditeľné látky: zdravé bunky, životu prospešné baktérie, ktoré štartujú imunitný systém a metabolizmus dieťaťa. „Aj deti napojené na prístroje majú mať blízko mamku. Pri vážnych komplikáciách, kedy je postihnuté mozgové tkanivo, sa odporúča podávanie materského mlieka priamo na nosovú sliznicu, kde sú preukázateľné účinky. Pretože to, čo nevieme nahradiť liekmi a ani ničím iným, je mamka a jej mlieko,“ zdôrazňuje odborník Krcho.