VIDEO: Nitra má pamätník z fragmentov Berlínskeho múru.
Ani niekoľkometrová výška panelov a rôzne smrtiace nástrahy medzi dvomi líniami betónového múru neodradili ľudí od pokusov dostať sa na druhú stranu barikády, kde krajina voňala slobodou. Pri Berlínskom múre vyhaslo okolo 200 životov. Presné číslo nie je známe, štatistiky sa rôznia. Túžba po voľnosti však bola silnejšia ako betónová prekážka.
To, že tri jej panely môžu stáť v Nitre, je dôkazom toho, že sloboda zvíťazila. V predvečer 17. novembra sa pri nich zišla asi stovka ľudí. „Nech vám toto miesto s kusom Berlínskeho múru bude odteraz pripomínať…,“ znelo práve z listu, ktorý Nitranom adresovala prezidentka Zuzana Čaputová, keď jej myšlienku pre výpadok elektriny preťala tma a ticho.
Navôkol sa začali trúsiť rôzne komentáre. Niekto v dave poznamenal, že za bývalého režimu by sa to považovalo za sabotáž. „Nech vám toto miesto s kusom Berlínskeho múru bude odteraz pripomínať, že život v slobode a demokratickom štáte nie je samozrejmosťou,“ dokončil rečník celú myšlienku v prítmí večerného ruchu mesta.
Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
Krehkosť slobody si pri novom pamätníku pripomenuli študenti, ktorí sa nebáli povedať nie útlaku a boli hybnou silou zmien na ceste k demokracii. K pamätníku prišli i politickí väzni (a ich príbuzní), ktorí nezapadali do ideologickej predstavy totalitného režimu o občanovi, a preto sa rozhodla uzurpovať moc nad ich osudmi. Jedným z nich bol aj 95-ročný Július Vörös.
Jeho zelená čiapka prezrádza, že kedysi patril k pétepákom. „Pôvodne som bol rehoľný učiteľ, preto som bol politicky nespoľahlivý. Vyše troch rokov som bol v pomocných technických práporoch,“ prezradil starček. Prvých šesť mesiacov pracoval v ostravskej bani. Ďalší polrok strávil v Strašiciach, kde pomáhal stavať cesty pre ťažkú bojovú techniku.
„Dva roky som bol v Plzni pri murároch. Po troch rokoch a dvoch mesiacoch nám veľkodušne ponúkli, že nás pustia,“ dodal. Stále však nebol voľný. V ponuke boli len dve možnosti, kam bude smerovať jeho život. Mohol si vybrať, či odpracuje dva roky v baniach, alebo tri roky vo vojenskej stavebnej firme. Nakoniec staval bytovky v Trenčíne.
Fragmenty z Berlínskeho múru doviezol do Nitry vojenský transport začiatkom októbra. Prevoz trval 13 hodín. Táto myšlienka však nie je nová. S nápadom prišiel Nitran Tibor Ujlacký, niekdajší hovorca Ústavu pamäti národa, už v roku 2014. V tom čase však samospráva záujem neprejavila. Dnes je Nitra jediným slovenským mestom so zvyškami tejto neslávnej stavby. Vo svete je takých miest len 18.
Podoba pamätníka, ktorý má pripomínať hodnotu slobody, je zrejme dočasná. Mesto môže získať aj ikonický kus v tvare písmena L. „Pevne veríme, že príde a budeme tak jediné mesto na svete, ktoré bude mať panely z prvej aj z druhej línie Berlínskeho múru,“ vysvetlil hlavný architekt mesta Viktor Šabík.
Podľa neho existuje len 14 kusov z druhej línie prístupnej zo západnej strany Berlína. Momentálne sú na putovnej výstave po celom svete pri príležitosti pádu Berlínskeho múru. Mesto pod Zoborom má jeden z nich sľúbený. Pamätník sa po doplnení štvrtého panela premiestňovať nebude a zostane na súčasnom mieste na rohu Skalnej a Farskej ulice.
„Bude to centrum budúceho Námestia slobody, ktoré tu chceme vytvoriť aj so zachovaním súčasného parčíka,“ dodal Šabík. Celkové stvárnenie územia, ktoré má byť predĺžením súčasnej pešej zóny, načrtne urbanisticko-architektonická súťaž. O finálnej podobe pamätníka rozhodne samostatná verejná sochársko-výtvarná súťaž.