Študenti v nemocniciach: pacienti sú agresívnejší

Študujú a popritom tvrdo pracujú. Aj v tretej vlne pandémie COVID-19 pomáhajú študenti Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach v nemocniciach.

, 08.12.2021 08:30
Študenti v nemocniciach Foto:
Študenti v nemocniciach. Martin Fedor, JIS.
debata (60)

Aktuálne ich je najviac v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice (UNLP), kde na základe dohôd o brigádnickej práci študentov pôsobí 198 medikov. V šačianskej nemocnici ich je deväť, iní vypomáhajú v regionálnych nemocniciach a v mobilných odberových miestach v blízkosti svojho bydliska či v regionálnych nemocniciach. Vo veľkokapacitnom odberovom mieste na Ipeľskej ulici pomáha aj 30 ďalších študentov 5. ročníka všeobecného lekárstva v týždenných blokoch bez nároku na odmenu.

Väčšina študentov však pracuje na lôžkových oddeleniach, vrátane reprofilizovaných kovidových pracovísk, ďalší sú na triáži. Okrem toho pôsobí 25 študentov fakulty v Intervenčnom tíme ministerstva zdravotníctva. Ide o projekt, v rámci ktorého sú realizované výjazdy do zariadení sociálnych služieb pre seniorov, pre ľudí so zdravotným postihnutím, v zariadeniach krízovej intervencie a marginalizovaných komunitách. V tomto tíme od jeho zriadenia v októbri minulého roka pôsobilo už celkovo viac ako päťdesiat študentov fakulty a asi dvadsiati sú jeho stálou súčasťou.

Študenti v nemocniciach. Peter Oremus.
Študenti v nemocniciach. Kristína Vargovčíková.
+5Študenti v nemocniciach. Ester Tomajková, SNMK.

Hlavne v noci a cez víkend

Šiestačka Ester Tomajková, členka Akademického senátu lekárskej fakulty za študentskú časť, pracuje na lôžkovom oddelení v UNLP a pomáha s očkovaním a testovaním.

„Nemocnice využívali pomoc medikov aj mimo pandémie, je to pre nich užitočná pracovná sila pomáhajúca najmä v nočných a víkendových službách na miestach ošetrovateľov. Pomoc medikov sa aktuálne presunula hlavne do mobilných odberových miest a k lôžkam pacientov,“ hovorí Ester.

Podotýka, že pacienti sú v porovnaní s prvou a druhou vlnou pandémie citeľne nepríjemnejší a agresívnejší voči zdravotníkom, aj keď sa u niektorých nájdu i slová vďaky. „Je to istá satisfakcia za našu prácu a vždy to poteší a povzbudí," dodáva.

Štvrtáčka Kristína Vargovčíková počas prvej vlny pomáhala vo Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach. V druhej vlne pracovala na triáži v Detskej fakultnej nemocnici Košice a na Gynekologicko-pôrodníckom oddelení UNLP, kde je aj teraz. Popritom pomáha aj v očkovacom centre na Ipeľskej ulici.

„Prácu v zdravotníctve počas pandémie vnímam ako psychicky náročnú. Prichádzam do kontaktu s veľkým množstvom ľudí, ktorí nielenže nedôverujú vakcínam, ale často neveria ani faktu, že kovid existuje. Niektorí ľudia na nás neraz vykrikujú, že si hrozbu vírusu vymýšľame a či sa nemôžeme iba tváriť, že im robíme ten výter… Na druhej strane sú aj takí, čo sa poďakujú a poprajú pekný deň. Pre mňa je radosť hlavne práca s deťmi a veľmi sa teším, keď ich presvedčím, že odber nie je nič hrozné a odchádzajú nakoniec s úsmevom,“ poznamenáva Kristína.

Slzy kolegov

Piatak Martin Fedor pracoval počas predošlých vĺn pandémie ako dobrovoľník pre Polikliniku Terasa pri triáži pacientov a na jednotke intenzívnej starostlivosti Kliniky úrazovej chirurgie UNLP, ktorá sa pri nepriaznivej pandemickej situácii reprofilizuje na kovidové oddelenie anestéziológie a intenzívnej starostlivosti. Pomáhať druhým ho učí jeho viera a cíti povinnosť vrátiť iným to, čo sám dostal.

„Teraz mám skvelú príležitosť uskutočniť to aj s čiastkovými poznatkami študenta pri práci ošetrovateľa. Prirodzene, práca na kovidovom oddelení akútnej a intenzívnej medicíny je náročná po všetkých stránkach a keď po noci prebdenej v službe a prepotenej v skafandri idete ráno do školy, učíte sa na skúšky a pomedzi to riešite zdravotné problémy svojich blízkych, nie je to jednoduché," priznáva.

Najťažší pre neho je pohľad na slzy kolegov, ktorých považoval za neoblomných. „Niektorí sami ledva prežili, keď sa nakazili kovidom, alebo nemali oddych takmer dva roky a naozaj melú z posledného, zatiaľ čo ich mnohí laici nepekne osočujú, keď ako lekári hovoria pravdu. Je veľmi nepríjemné, že som sa stal svedkom toho, ako niektorí lekári a sestry stratili aj posledný kúsok citu a práca je pre nich už len mechanická povinnosť. Preto sa veľmi teším každej ústretovosti u širokej verejnosti, napríklad poriadne nasadenému respirátoru namiesto rúška pod nosom, čo prispieva k zvládnutiu situácie,“ konštatuje Martin.

Hodení do vody

Na kovidovom pracovisku oddelení akútnej a intenzívnej medicíny, reprofilizovanom z traumatologickej jednotky intenzívnej starostlivosti pracuje aj ďalší študent, piatak Peter Orémus. „Pár mesiacov od môjho nástupu za ošetrovateľa na jednotku intenzívnej starostlivosti prišla pandémia a my sme boli hodení do divokej vody bez prípravného kurzu,“ vysvetľuje. Aj keď je to psychicky aj fyzicky vyčerpávajúce, pomáha tak, ako mnohí iní medici. Cíti potrebu aj povinnosť byť nápomocný.

„Myslím, že študenti sa pri takomto kontakte s praxou a realitou môžu aj ako pomocní pracovníci veľa naučiť a získať veľké skúsenosti. Potrebné je však dbať na psychohygienu, keďže úmrtnosť na ‚are‘ je vysoká a človek sa so smrťou a vlastnou bezradnosťou nevyrovnáva ľahko. Môžem povedať, že som tu prehodnotil svoj život a uvedomil si, aké je zdravie krehké a cenné,“ podotýka Peter, ktorý si nad telami ľudí v umelom spánku, ktorí ležia na umelej pľúcnej ventilácii, kladie vždy otázku, prečo sa nedali zaočkovať a vybrali si tú ťažšiu cestu – ale nedostáva na ňu odpoveď.

Škola života

„Každého z nás k tomu priviedol iný životný príbeh,“ hovorí piatačka Alexandra Duláková, ktorá v predošlých vlnách pandémie pomáhala pri triáži v Detskej fakultnej nemocnici a teraz je aktívna v projektoch Spolku medikov mesta Košice, predovšetkým v projekte „Homeless not hopeless“, v rámci ktorého medici poskytujú základnú zdravotnú starostlivosť a asistenciu bezdomovcom. „Študenti sú v nemocniciach potrební, a preto podávajú svoju pomocnú ruku. Pomoc jedného takmer nevidieť, ale stovky študentov je už v systéme cítiť. Je to pre nás škola života, pri kontakte s pacientmi získavame nové skúsenosti a prípravu na budúce povolanie," myslí si.

Fakulta eviduje aj záujem zo strany zahraničných študentov o pomoc slovenskému zdravotníctvu počas ich štúdia. Podmienkou tejto práce je však veľmi dobrá znalosť slovenčiny, čo mnohí nezvládajú. Slovensky rozumejú, ale sami plynulo nehovoria. V Intervenčnom tíme ministerstva zdravotníctva pôsobí tretiačka Hima Kachroo pochádzajúca z Indie. V prípade jazykových problémov jej pomáhajú spolužiaci.

Podľa dekana Lekárskej fakulty UPJŠ Daniela Pellu pomáhajú študenti zdravotníctvu od začiatku pandémie viac ako kedykoľvek predtým kvôli potrebe byť osožní, ale aj získavať skúsenosti z praxe. „Je to pre študentov náročné obdobie, a to tak fyzicky, ako aj psychicky, pretože museli a musia zvládať dištančné či prezenčné štúdium medicíny a iných zdravotníckych odborov s pracovným výkonom počas víkendov či v nočných službách. Zvlášť na kovidových oddeleniach sú konfrontovaní so smutnou realitou a musia sa vysporiadať s krehkosťou ľudských životov,“ konštatuje dekan.

© Autorské práva vyhradené

60 debata chyba
Viac na túto tému: #študenti #pomoc #Lekárska fakulta UPJŠ #Košický kraj #Košice #Covid-19
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy